Hip Hop vs. EMO

"Nedajú sa na ulici prehliadnuť čoraz mladšie páriky. Nedá sa si v správach nevyšimnúť mladé dievčatá,ktoré otehotneli. Snáď sa však dá zhodnotiť, že dnešná mládež dospieva skôr. Respektíve CHCE dospievať skôr a v mnohých prípadoch to vidieť. Názorná ukážka čo dokážu z hudby ,dobrej hudby, urobiť ľudia, ktorí ju necítia ale chcú byť skrátka IN...

Vrátim sa k názvu článku "Hip-hop vs. eMo" . Otázka znie, prečo som si vybral práve tieto dva smery. Pomaly sa šplhali do popredia a v dnešnej dobe sa vyskytujú najčastejšie. Možno ani nie samotné smery, ale ich hybridy.

Pre pochopenie načrtnem niečo z histórie a zo skutočného jadra podstaty tejto hudby a pootm hor sa porovnávať.

HIP-HOP:

Hip-Hop tvoria štyri hlavné elementy: Rap,Dj-ing, breakdance a graffiti, ktoré začali na počiatku 70. rokov v New Yorku afroameričania a latinoameričania. Termín rap je často braný ako synonymum ku slovu Hip-Hop, ale to vôbec nieje to isté!

Hip-Hop sa zrodil v New Yorku, keď Djs začali z funkových a diskotékových pesničiek preberať bicie. MC vznikol po spojení DJa a hudby, kde MC začali hovoriť do beatov. Najskôr iba nabádali ľudí k tancovaniu a vkladali do hudby vtipné anekdoty. Nakoniec sa táto ich činnosť stala viac štylizovaná a začala byť známa ako rapovanie. V roku 1970 sa Hip-Hop stal oficiálnym hudobným štýlom a takmer okamžite sa stal hlavným hudobným prúdom Ameriky a začal sa šíriť po celom svete. V 90-tých rokoch sa jedna forma Hip-Hopu začala nazývať Gangsta Rap a stala sa hlavnou časťou americkej hudby. Gangsta rap sa stretol s odporom , pretože jeho texty boli chápané ako propagujúce násilie, drogy a odpor k ženám. Po roku 2000 bol už Hip-Hop rozšírený po celom svete a obsadzoval všetky prvé miesta vo všetkých chártoch.

EMO:
V Polovici 80. rokov bol výraz "emo" používaný výhradne pre hudobný štýl inšpirovaný vtedajšou washingtonskou scénou. Koncom 90. rokov sa táto hudba dostala do povedomia širšieho publika a slovo začalo naberať ďalšie významy. Pôvod je doteraz nejasný. Prvý krát bol vraj tento pojem pužitý v roku 1985 , keď členovia skupiny Rites of Spring poznamenali v interview pre časopis Flipside, že ich niektorí fanúšikovia začali označovať ako "emo", údajne podľa emócií, ktoré kapela ukazovala pri svojich vystúpeniach. V nasledujúcich rokoch bolo "emo" vnímané ako skratka z "emotive hardcore", alebo "emotional hardcore". V dnešnej dobe sa používa v širšom význame, a je často považované za skratku slova emotívny.Názory, ktoré chcelo emo povedať už boli teda vyjadrené v 80. a 90. rokoch.
Okolo roku 2000 sa názory rozchadzajú. Poslucháči sa rozdeľujú na 2 skupiny - prvá,ktorá vyznáva "old school" a popové novinky odmieta. A druhá, ktorá necháva scénu rásť ,nabaľovať na ňu také kapely ako sú Fall Out Boy, Hawthorne Heights, My Chemical Romance, Panic! At The Disco ... a dáva čoraz väčší dôraz na image.

Hudbu chápem ako niečo, čo mi pomáha, čo mi niečo dáva a čo ma robí šťastným. Je to v hladine psychickej ( ak nerátam koncerty, kde sa človek vyblázni aj fyzicky:) ) Preto nedávam dôraz na oblečenie či cenu šiltovky,topánok....
Mladí ľudia však často závidia.Nechápu pravú podstatu a tu sa to odzrkadľuje.Hip Hop už nie je len hudba, už je to o cenách, peniazoch, oblečení..Je to komunita ľudí, ktorí holdujú alkoholu, tráve a robia to hlavne preto, aby sa zaradili.Je to nejaký problém poznať 14ročného týpka s bongom?Skrátka to s rozumom ide dolu vodou. Ja osobne hip hop už nemusím , ale kedysi to bolo inak. Rovnako je na tom mnoho ďalších ľudí naokolo.A prečo? Texty už nie sú len výpoveďou s nejakým hlbším zmyslom,ako za dobu 2Paca,Snoop Dogga,atď.Sú to už len suchoty, nadávky.A čo vidíte v klipoch ? Polonahé ženské. Široké nohavice, tričko pod kolená a si hiphoper.Šiltovka na hlave, nejaké tie DC , potítko na ruke a čo si? Samozrejme, hiphoper.

Rovnako je na tom aj emo.Rozrástlo sa a je z neho nový hit.Ale drvivá väčšina deciek hrajúcich sa na emo ani len netuší čo emo vlastne je.Pre nich je to všetko o čiernom laku na nechtoch, čiernej ofine cez oči, depresiách, o pohľade do zeme,dorezaných rukách,čiernych linkách na očiach nehovoriac o homosexualite( prípadne bi..) u chlapcov. Veď o čom to je? Aby si mohol počúvať emo musíš mať depky?Rezať sa? Maľovať sa? Mne to teda logiku nedáva.Vám hej?

Správna odpoveď vyplývajúca z článku:
Jedna vec je hudba a druhá image."

Tretia ríša voči Sovietskej Únií

Ako prvé pri pomyslení tých dvoch pojmov napadne čľoveka hneď že obe štáty alebo lepšie povedané politické systémy boli ukážkou neľudskosti a tvrdosti režimu štátu:Len mnohí ľuďia odcudzujú 3.ríšu,hovoria že všeobecne v koncentračných táboroch umrelo 6 miliónov židov a 9 miliónov cigánov.Lenže,mílo kto vie realitu o Sovietskej Únií.Roky sa to uzatváralo v ruských tajných archívoch a zopár ľuďia vedeli o pravde.Ale teraz vyšlo na javo že za celý čas kým t.p. „fungoval“ Sovietsky režim tak v Guľagoch umrelo 22 miliónov ľuďí.Nepovediac to,že koľký sa dostali počas ale aj po vojne na Sibír do ruského zajatia.Takáto je pravda,lenže ľuďia sa nechávajú príliš ovplyvňovať médiami.To čo netušiaci čľovek uvidí v telke,alebo počuje v rádiu tak tomu verí a po pritom odcudzuje takých ľuďí ktorých ani nepozná.Je to vážne dosť vygumované.Ale pravdou je že aké informácia,je jedno či pravda alebo lož,sa dostanú do médií,tak ľuďia tým veria.Ale média použijú len tie informácie o danej problematike,ktoré by vyhovovali ako „dôležitá správa“.Nikto sa nestará do toho čo je pravdou,oni si vezmú tú lož a predajú ju divákom.A máme sa čudovať že kvôli čomu sú toľko veľa Antifašisti,alebo iný blbci ?Takýto nevedia všetko o tom kvôli čomu oni protestujú.Ale väčšina z nich sú mladí ktorý užívajú návykové látky,alebo sú iného vyznania.Tak oni sú akože „Strážcovia dobra“ ?Nuž,myslím si že nie.Ale prečo nemôžu ľuďia ktorý sú Skinheadského vyznania povedať svôj názor a sú utláčaný ? Však v deklarácií je napísané: „Nie je podstatné či občan je iného vyznania alebo rasy,tak má aj tak má právo vyjadriť alebo povedať svôj názor.“ Tak potom kde je chyba ?Podľa mňa je v ľuďoch ktorý odcudzujú iných bez toho aby vedeli že čo on uznáva a poznajú pozitívne a negatívne stránky tohto vyznania.Len kvôli tomu čo počuli v Médiach je ich názor ovplyvňení klamstvamy,ktoré sú pre média tak dôležité,ako pre nás chlieb.Ale je nemožné keď niekto povie že uznávanie iného vyznania je trestné alebo zakázané.Keď Slováci uznávajú Hlinku,alebo iných hrdinov Slovenského národa tak nie sme patrioti,alebo nacionalisti.Nie,hneď sme odsúdení ako neonacisti.Ale aspoň vidno aký sú ľuďia neinformovaný o takýchto veciach.Nehovorím že je nutnosť vedieť veci o takýchto ľuďoch,ale keď sú taký „silný“ že kritizujú,tak nech aspoň vedia pozitívnu ako aj negatívnu stránku tohto vyznania.No,ale prečo je Sovietská únia ešte aj doteraz taká populárna ? Kvôli tomu že zabili 22 miliónov v tzv. „pracovných táborov“ alebo že boli nepriateľský od ich vzniku ?Tak to určite nie.Ale v každom štáte alebo republike kde je nastolená demokracia majú komunisti v parlamente svojú vlastnú politickú stranu.Zaujímavé.Ich výhodou je že sa snažia rečami ako: „Za komunizmu mal každý prácu a potraviny boli lacné“ manipulovať občanov štátov.Bohužiaľ sa nájdu aj taký ktorý veria takýmto rečiam a si priam „želajú“ aby sa vrátil ich veľebený komunizmus.Lenže k tým negatívnym stránkam tej éry sa nikto neprizná a sú akoby zabudnuté.Ale čas ide a všetko sa vyvíja,aj štát kde donedávna bola nastolené tvrdá komunistická vláda a teraz sa tam snažia dosiahnúť niečo čo sa má volať „demokracia“.Je to zaujímavý pojem,hlavne kvôli tomu že skoro v každom štáte alebo republike je ten systém nastolený,ale definícia demokracia sa nikde nepodobá na praktickú a na reálnu demokraciu.Napr. na Slovensku,to nie je alebo enmôže byť demokracia.Podporujeme a budeme aj v budúcnosti podporovať národnostné vrstvy tak pevne že sa môže stať že o pár rokov budú Slováci vo vlastnom štáte menšina.Ale to by sme nechceli.Ale žial,spejem tam.Dokiaľ budú vo vláde takýto politici ako doteraz tak sa veľa nezmení.Som mierne znechutený z celkovej medializácie tzv. „neonacistických útokov“,z ktorých sa vätšina ani nekonala ale bola fikciou (Pr. Aféra Malinová.) Ale ľuďia neprestajne kritizujú nás,ale najsmutnejšie na tom je snáď to že nevedia o čom sa vlastne hádajú,alebo kvôli čomu protestujú.Nezaoberajú sa s tým.Vidia,alebo počujú tú celú situáciu len z hora a nevedia nič ale na druhý deň sú už pevnými členmi Antifašistických organizácií...Jediné čo chcem povedať týmto textom je že Slovensko sa musí ešte veľa učiť o medializácií národa a celkovo o ľuďoch pre ktorých sú nepriatelia.Slovensko je proti neonacistom,ale popri tom sú z ľuďmi z Hnutí Punk,Anarchist a hlavne sú spolu z tou sfetovanou vrstvou štátu.Nuž,myslia si že sú proti zlu,ale sami nevedia akým sú oni samým zlo.Na Slovensku chýbajú dve pojmy.Tolerancia a Demokracia...

„Jeden deň končí,ďalší začína...“

Každú nedeľu,hlavne večer zachytí ma depresívna a skôr smutná nálada.Len s toho dôvodu,že zajtra je škola,alebo niečo iné.Človek si zvyká na to ked ma á voľno,pokoj,... ale je dost frustrujúce ked si pomyslí že zajtra to už je alebo bude inak.Každý deň ktorý strávim v škole mi buď prilepší alebo zhorší náladu,ale v škole sa snažím vždy dať na javo tú pozitívnu bezproblémovú tvár,aj keď občas mám sto chutí odísť s tamať,ale nedá sa to.Je to jednoducho chyba,ktorá sa môže stať ale nesmie/nemala by sa opakovať.Každý má iné vnímanie na svet,či je to pozitívne,negatívne alebo vyrovnané,tak to záleží len na osobnosti.Každý jeden deň prinesie svojé pozitíva ale i negatíva.A to každý jeden deň...Ale prečo je občas tých pozitív viacej ako negatív,alebo naopak.Niektorí ľuďia vravia že pre nich každý deň je negatívny,depresívny,atď.Ale oni snáď nie sú spokojný s tým čo majú na ruke.Každý z nás má moc niečo zmeniť na tom svete,i keď je to dlhá cesta a nie každý je ju ochotný prejsť.Ale mali by sme si byť aspoň v tom zhodní že „náš“ život nie je len čakanie na smrť,ale je to čas za ktorý máme využiť náš potencionál,a jednoducho urobiť svet lepším pre naše deti,a možno ešte aj pre nás.Som si vedomí toho,že takéto reči už mnoho krát odzneli,ale pri hlbšom zamýšlaní je to skôr panické až smutné že máme „obmedzený“ čas tu na zemi.Ja niesom jeden z tých ktorý by dokázal zmeniť svet.Jedná osoba to nedokáže,ale viaceré áno.Len občas je to smutné že podaktorý to berú skôr ako „virtualitu“ a nie ako realitu.Predstavte si,ráne keď sa obzriete vonka a badáte jak vychádza svetlo,sa začína nový deň a cyklus života neusmérne pokračuje ďalej.A ku večeru možno sledovať ako zapadá slnko a končí sa niečo,možno niečo čo si chcel aby to trvalo večne,ale nedalo sa to.Na prvý pohľad je to stereotypné,ale každý jeden deň nesie niečo zo sebou,čo zrobí že ten deň pre teba nebudú taký aký bol včera.Veci ktoré si začal dávnejšie môžu sa pomali zahaliť prachom a zabudnúť sa ,ale nemusia.Buď preukážeš v tom živote určitú tvrdosť a cieľavedomosť alebo ostaneš jeden z tých ktorý žijú z dňa na deň bez toho aby si uvedomovali že čo je vlastne cieľom ich života.Ja z mojej strany,som musel prekonať tiež určité prekážky...S peňiazmi sa nedá všetko vyriešiť.Ale zmenil som sa.Prestal som sa báť a začať si klásť cieľe,ktoré si splním bez toho aby som musel sám seba oklamať.V mojej terajšej situácií sú ešte dosť vysoko kladené,ale ja som ešte len na strednej škole.Ale,čas ide neustále napred,a dňom čo dňom makám na tom,aby som si mojé vlastné cieľe splnil.Ja si chcem môj život užiť,aj keď mi občas dačo do toho skočí,ako napr. choroba.Ale dá sa to prežiť,a nie je to nič.Ale ja neužívam žiadne alkoholické nápoje,tabakové výrobky alebo návykové látky,lebo viem že ja ako čiastočný športovec si nemôžem takéto veci dovoliť.Ale stáva sa i mne že sedím potom v bare a predo mnou pol deci.Nuž,tak to vypijem.Hriech to nie je,žiaden farár alebo iný katolický hlupák mi nebude bránit v tom čo robím.Som optimistická a čiastočne flegmatická povaha,ale to neznamená že sa nechám a jednoducho počúvnem iného.Bol som taký,ale vyrástol som z toho.Lebo ja mám svojé cieľe,a budem dbať na to aby som si ich splnil.Nech aj iný hovoria že nesom IN,pretože neužívam také všeljaké veci.Jednoducho ja som taký aký som.A nikto to nezmení na mne.Ja nie som nadšení z toho že deň plynie tak rýchlo,a všetko čo bolo včera nemusí pokračovať aj zajtra,ale viem že to je život,a že nie je stereotypný.Aj keď mi často chýba nálada na taký pondelok,ale z niekadial,ju z čerpám a potom môžem pokračovať ďalej v tom čo som ja sám začal...

Maďari vs. Slováci

V poslednom čase na Slovensku sa Maďari žijúci na území Slovenska pokúšajú osamostatnit.Vyvýjajú projekty o zakladaní nového štátu,vlastne ich štátu na našom území.Na niečo také treba mať asi kopu sebadôvery,lebo iné menšiny by nemali tú odvahu urobiť,alebo vytvoriť niečo také.Nuž,pred pár mesiacmi prišla správa že vznikla "Maďarská Garda",ktorá je vlastné stavaná podľa príkladu Slovenskej Pospolitosti.Pospolitosť na Slovesnku zakázali oficiálne,tak prečo nezakážu,alebo nezabránili vzniku tej Maďarskej gardy ?Nuž,asi preto že Slovenskí politici sa ako keby báli Maďarov a maďarsekj strany.Však to je hanba.Keď budú politici naďalej spľňať požiadávky Maďarov na Slovensku,tak možno sa dočkáme toho,že Slováci budú menšinou vo vlastnom štáte.Nikto nechce aby to tak skončilo,ale nemôžeme sa pozerať na to ďalej ako si maďari z nás robia poddaných.Ja osobne poznám niekoľko takých vlastencov maďarska,ktorý sú tzv. bijú do hrude že aký sú oni Maďari,a tak ďalej.Nuž,prečo taký ľudia jednoducho nepobalia svojé veci a odídu pár kilometre ďalej kde už majú svojé "vysnené maďarsko". Vätšina tých maďarov vyštudovalo slovenské školy,pracujú (zatiaľ) za Slovenské koruny,jedia Slovenský chlieb.Tak prečo sú to takí vlastenci a odcudzujú Slovákov,hovoria že bez maďarov by Slováci ani neexistovali.Je to podľa mňa dosť trápne aj niečo také vysloviť.Ale poznám aj takých ktorý žijú na Slovensku a sú radi že tu bývajú.Neskrývajú síce že sú Maďari,alebo že majú prípadne Maďarskú národnosť,ale sú hrdí na Slovensko ako na krajinu v ktorej žijú.Voči takýmto nič nemám,ale určite mám niečo voči tým ktorý kritizujú Slovákov a náš štát a sledujú Maďarsko,resp. oslavujú Maďarsko na Slovensku.Vätšinu ľuďi to nezaujíma,ale vždy sa nájdu skupinky ľudí ktorí sú proti takým ľuďom.Newiem prečo to nemôže byť tak,že Slováci ale aj iné mänšiny žijúce na Slovensku nežijú v symbióze.Cudzinci,ktorí tu žijú určitý čas,a zvykli si na Slovenský štát a rešpektujú aj jeho pravidlá tak tí nech sú rešpektovaní a nech žijú medzi nami ako naši.Ale taký veľký národniari iných republík nech odídu do toho svojho vysneného štátu,ale nech nekazia morálku Slovenska s takými hlúposťami ako "Maďarská Garda" a "Južansko":Nech si tie veci plánujú v Maďarsku,ale nie u nás.Určite nechceme to,aby iné štáty pozerali na nás ako na ten štát v ktorom majú národnostné menšiny silnejšiu mienku ako samotní obyvatelia.Treba zakročiť voči takým hrdým hlupákom,ktorí ani sami nevedia čo chcú.

What have the Street make for me ?

V slovenčine to znamená: "Čo urobila Ulica pre mňa ?"

Niekedy sa zamyslím nad tým,že čo spravila ulica pre mňa.No vidím,že veľa toho nie je.Respect som si musel vydobiť sám ,ale zase nie pre každého znamená Respect to,čo pre mňa.Mňe ide skôr o oddanosť k ulici,tzv. „Street Loyality“.Ale nemám predstavu že by teraz všetci mali vysrať na školu a začať piť,húliť a užívať i tvrdší materiál, a jednoducho sa stať „Odporom štátu“.Mojá predstava je iná.Nech si ide každý za snom,nech robí to čo chce,to čo mu robí radosť.Dá sa to presadiť,len treba chcieť,poznám ľudí ktorý to vedia,aj ked sa to iným nepáči,ale on ostanú navždy loyálni sami sebe.A nezačnú sa „škatuľkovať“.Ty ľudia by mali mať hlawne tú Loyalitu v srdci a vedieť preukázať Respect ale aj odpor.Videl som aj jak vlastných ľudí vedú do problémov,hovoria že sú Loyálni ale hádžu vinu na iných,tý nech nehovoria o sebe že sú sebe Loyálni alebo hoci komu.Takýto by tu ani nemali byť.Ale každý z nás sa musí popáliť aby zistil že urobil chybu.Každý.Ale niekedy rozmýšlam nad tým celým „Loyality to Da Street“,a rozmýšlam či by som s tým nemal skončiť.Ale čo má byť potom ? Mám sa dostať inde a stať sa iným ? Skinheadom,Punkerom alebo EMOm ?! Tak to nie.Ja som 17 ročný chalan ktorí verí v Ulicu a vidí tam aj svojú nedávnu minulosť ale aj terajšok.Budúcnosť tam nevidím.Viem že nemôžem to celý život uznávať.Sme veľa ktorý takto žijeme.Keby bolo porovnaná mládež z roku 1980 a tá terajšia,tak by určite bolo vidno ten odpor od iných a zoskupovanie sa maldých ľudí do určitých skupín.Ale všetko sa mení.Ale mnohí ľudia si myslia že sme to videli len vo filmoch a teraz sa t.p. „hráme na to“.Vidieť sme to videli,ale našli sme si v tom vlastný štýl z vlastným Slangom,vlastnými pravidlami.Hrou sa to nedá nazvať keď už každý sa dostáva k tvrdému materiálu.Kto nefajčí je buď za to respectovaný alebo nenávidený.S chľastaním tak isto,však aj deti ktoré nemajú ani 15 sa vedia bez problému dostať k Alku,Cigám a materiálu.Žiadne opatrenia vlády toto nezmenia.Dalo sa to doteraz a bude to i naďalej.Ale viem že už časom bude musieť pochopiť aj staršia generácia že toto je štýl ktorým žijeme,že nič a nikto sa nám do cesti nepostaví.Robíme to na čo máme náladu.Je to niečo ako Anarchizmus,ale nie je to až také.Aj v hudbe sa to rozvíja čo sa týka tých citov a tej našej generácie.Veľa (aj Slovenských Raperov) vypráva že akú má aj hudba kontrolu nad detmi.Čo povedia v Tracku,tak to musí byť.Pre rokmi by nikto neočakával že na Slovensku bude Rap a HipHop taký Boom.Ale čas ukázal že to je naša budúcnosť.Vedia že to má budúcnosť a tak vytvárajú aj napr. Akadémiu Uličného Tanca alebo DJingu,atď.Je to jedinečná možnosť pre mladého čľoveka ktorý ma talent na lepšiu budúcnosť.Avšak aj pred pár rokmi na SK nebol skoro nikde nejaký Raperský Shop,kde by predávali veci ktré by bolo treba ako sú Spreje,Trysky,Oblečenie,atď. Ale teraz už možno povedať že na Slovensku sa to začína točiť.Otvárajú sa nielen Shopy ale aj E-Shopy,ktorý ocenia veľkým množstvom tovaru presne pre ten štýl ktorý je taký zaujímavý.Ale nemusí to teraz znieť že kto nosí Raperské veci ten je aj Raper.Ja som nosil a aj budem,ale Raper nie som.Písal som a píšem aj texty.Vytváram Beaty,ale nemám Odvahu.Chýba mi tá odvaha aby som vyšiel na podium a zaujal z mojími textami ľudí.Bojím sa len toho že by sa mi to nevidarilo a bol by som posmechom ale aj keď dobre viem že v živote sa nedá len vyhrávať.Tak isto aj v Rape,treba prijať aj kritiku a výsmech.Možno sa časom odhodľám na to.Však všetko dobré potrebuje svôj čas.Ale nikde som ešte nepísal o „tagovaní“ teritoria.Pre tých ktorý nevedia čo to je.Je to sprajovanie po uliciach alebo rôznom teritorií.Veľa ľudí to odcudzujú a mylsia si že to robíme len zo srandy,ale to sranda nie je.Je to niečo ako veľké umelectvo.Chceme tými kresbami si nielen podmaniť územie,ale aj vydobiť respect ako Sprajeri.Avšak patrí k tomu aj Breakdnace,skúšal som to asi daz mesiac.Ovládal som len dve triky,ale nechelo sa mi potom.Vrátil som sa k Bodybuildingu a Cyklistike a iným obľúbeným veciem.No tak to už je.Na koniec len dodám heslo ktoré vystihuje našú generáciu: „Vy nás nezastavite,ale my vás áno !“

The power of the Dark Side.

Niektorým ten názov nehovorí nič,ale pekne po slovensky powedaný: „Sila temnej strany.“Nuž,prečo ja otváram práve ja takúto tému ?Pretože tá temná strana ma zaujala.Len ťažko menujem nejaké dôvody.Ale už len tak laicky povedané: „keď je niekde dobré,tak musí byť aj niekde zlé.“ A o to ide.Sú ľudia ktorý si myslia že na svete ich nečaká žiaden problém a myslia si že na svete prevláda len prawda,čestnosť a dobrota.Pfff...Nuž,ale sú ale aj normálnejší ľudia ktorý vedia že svet nie je práve to miesto kde je všetko „ideálne“.Svet je chladné miesto,kde si nútený zakročiť ak je nejaký problém,samo sa to nevyrieši.Poznám (bohužiaľ) aj takých ľudí,ktorý si myslia že sú najtvrdší a že nič ich názor alebo postoj k tomu svetu nezmení.Sú to konfliktný ľudia ktorý si myslia že päsťami to vyriešia.Musel som aj ja už veriť tomu že nie všetky problémy sa dajú vyriešiť slovne,bolo treba zakročiť aj fyzicky.Nebál som sa a nebojím sa ani doteraz.Ja verím aj v dobro ale aj v zlo.Verím síce že niečo existuje čo vypočuje našé túžby.Či je to ujž Satan alebo Boh.Je mi to jedno,lebo viem že niekto z ních to je.Ale ked to vezmem z tej stránky tak musím povedať že ja sa neoddám žiadnej cirkvi.Ja si nenechám aby ma dajaká osoba presvedčovala o niečom čomu ani neverím.Nebudem veriť v Cirkev,lebo viem že tisíc ročia kľamali ľuďí.Prečítal som už veľa kníh aj o Cirkvi a ich komplotoch,alebo aj o prísne utajenej Vatikánskej Bibliotéke,čo je ďalšou záhadou Cirkvi.Nie sú to čistý ľudia,a nebudú ma o tom presviedčať že oni sú bezvinný,čistý a ja som vinník.Tak to fakt nie.Však máme to už až tak ďaleko že okolo 80% mladej generácie neverí alebo neuznáva žiadne náboženstvo.Je tomu už tak.Ale je pravda že rok čo rokom mladí začínajú veriť len v to zlé.Myslia že je len Satan a nič iné neexistuje.Ale mne je to pomerne jedno.Ja sa starám o seba aby som sa v tom svete nedal oblbnúť nejakými kresťanmi,alebo inými.

Čo sa týka hesla: „The power of the Darkside“ uvediem ako príklad známu wrestlerskú legendu The Undertaker,ktorého asi každý pozná čo aktívne pozerá/al Wrestling SmackDown! Je to čľovek ktorý vyžaruje obrovskú siľu temnej strany na publikum ale aj na iných.Ako je jeho heslo: „Nobody burried the Deadman !“ po slovensky: „Nikto nezakope mrtvého muža !“ a kuwa,on je príkladom akú silu môže vyžariť tá temná strana.Ja možno na prvý dojem som oddaný temnej strane,ale nie je tomu tak.Má silný vplyv aj na mňa,ale to aj kvôli tomu že som nadšený poslucháč tvredého Metalu,ako aj klasického Metalu.Neuznávam síce Rock,ale Metal je iný.Každý čľovek má v sebe dve stránky.Dobrú a Temnú.Tie dve by mali byť vyvážené,ale nie sú.U každého prevláda iná.Ja som sa dal mojím Wrestlerským Idolom Undertakerom inšpirovať hlavne čo sa týka jeho pesničky keď vchádza do ringu.Ak nepoynáte tú pieseň,tak tu máte Link aj na Video,ktoré sa oplatí si pozrieť,dám iba odkay na YouTube,prekopirujte si adresu a pozrite si Video (http://www.youtube.com/watch?v=L6Ngjw9x4mM).Tá pieseň vyžarí na teba tú temnú energiu.U mňa to vyvolá taký pocit kde by som najradšej ukázal tomu svetu že kto som ja.Inšpiruje ma.Nechcem byť teraz Wrestler ako je Undertaker,ale chcem byť aspoň taký mocný aký je on.Ale toto je pesnička ktorá dáva silu,silu na víťaztvo temnej strany.Tá pesnička vyžaruje energiu temnej stránky tohto sveta.Predstav si že ideš po temných uliciach spiaceho mesta,prší k tomu a v zápätí idé tá hudbu.Ono,je to ťažko opísateľný pocit.Ale je to prirovnateľné k tomu ako keby si z ničoho nič nabral energiu a pokračoval ďalej... „This is the power of the Darkside...“ Určite veľa ľudí teraz nesúhlasí so mnou,ale ani nemusí.Je to moja cesta,môj boj ktorý musím ja dobojovať.Však celý život je len veľký boj...

Ale nech to je ako to je,hlawne že obstojíme v živote už po svojsky.Ale tento svet bude vždy rozdelený na temnú a dobrú stránku.A tá temná bude pomali nad dobrou vyhrávať a dostane sa do popredia zlo a brutalita.Všetko sa to stane.Nie je to Omem,ale musí sa niečo zmeniť aby sa zaobišlo takejto stuácie.A čas nám prinesia odpoveď na všetky otázky.A ku koncu priložím najznámejšiu hlášku Undertakera: „I will not rest in peace !“ a má kuwa pravdu.Respect is Everything...

„The Eyes are the Window to the Soul...“

Toto heslo je všeobecne známe aj po slovensky: „ Oči sú oknom do duše.“Ale je tomu výdycky tak ? Psychologovia a pedagogovia hovoria že áno,že oči neklamú.Ale myslím si,že tie oči vedia niekedy lepšie klamať ako celý ten čľovek.Hovorí sa,že pohľadom do očí zistíš aký je čľovek.Ale nie je tomu tak.Do koľko očí som sa pozrel a zdalo sa mi že tá osoba ma nesklame,resp. nepodvedie za mojím chrbtom,ale stalo sa to,preto ja newiem ohodnotit čľoveka pohľadom do očí.Nedá sa síce nazrieť do duše čľoveka,keď je to aj pravda či čľovek vlastne dušu má.Je to otázka na ktorú ma každý inú odpoveď.Niekto hovorí že všetko živé má dušu.Ale s lekárskej stránky je to nezmyseľ a výmyseľ.No,ten jeden nepresvedčí toho druhého že on má pravdu.Ale niektorý majú pod tým slovom: „duša“ niečo iné na mysľi.U niekoho sú to pocity a emocie,u druhého je to zas nenávisť a bolesť u ďalšieho strach a sklamanie, atď.Ale dá sa vlastne na sto percent veriť niekomu ? Či už kamarátovi alebo partnerke? Aj keď ti napíše sto tisíc krát že ťa ľúbi a miluje len teba,môže dôjsť k situácií keď jej budeš druhoradý.Keď si ty len ten jej „partner“ a nič viacej.Dobre, spoločný vzťah nemôže byť priam prefektný.Sú tam výšky a nížky ktoré treba prežiť spolu.Keď jedného niečo trápi tak nech ten druhý mu tak pomôže aby zabudol na to.Znie to síce na nič,ale je to asi tak.Ale nemôžeš si byť istý aj v kamarátstve.Napr. Máš nejakého kamoša s ktrorým vyrastáš od malička a poznáte sa už veľmi dlho.Ale každý raz začne dospievať a mení svojé názory,buď na optimistické alebo pesimistické.Aj mne sa stalo že „dobrí kamaráti“ zmenily môj názor na mňa a tewraz nechcú mať nič so mnou spoločné.Z mojej strany som stratil kamošov aj za to že si mysleli že som Skinhead,čo bolo pravdou ale nehanbil som sa za to.Oni si myslia že sú niečo viacej lebo sa pridali ku uznávačom Punku,a musia byť aj oni teraz t.p. „voči všetkým !“ Nie je to správne.Vlastne,nič nie je správne na tomto svete.Ľudia sú už taký a z jedným názorom ich nezmením.Ale po strate pár tých kamošov som si nerobil ťažkú hlavu z toho a šieľ ďalej.Nezostal som stáť na jednom mieste,pokračoval som a aj pokračujem ďalej.Nepochopím doteaz niektorých ľudí,ktorý ma napr. ešte predvčerom nenávideli a včera už som s ním normálne kecal a zmenili aj názor o mne.Nerozumiem,že prečo sme niekedy taký nehnevaný na iných ľuďí,do ktorých nás nič.Ale prečo sa aj staviajú skupinky ľuďí voči sebe.Punk vs. Skinheads, Rappers vs. Rockers, atď. ? Je to len závisť,to čo má druhý tak to chce mať aj on.Niektorým ľuďom sa nedá vyhovieť.Chceš byť s ním iba v pohode a on je proti lebo má nejaké určité názory voči tebe.Nebudem tu teraz propagovať antifašistické alebo iné myšlienky ako napr. „ Všetci sme rovnaký!“,ččo vôbec nevystihuje pravdu.Je nás nespočetné množstvo na svete,ale nie sme a aj nidky nebudeme stejný.Nikdy.Celé to našé správanie,všetky tie myšlienky sa vyvýjajú síce v našom mozgu,ale časť je utvorená v tej našej „duši“.My nemôžeme za to ako sa správame,je to už všetko dané.Možno je to dosť poprepletané,ale celkovo chcem len povedať tým to,že ľuďia nie sú si rovnaký a to že „Oči sú oknami do duše“,to nemusí byť pravdou.Aj oči vedia klamať,niekedy aj lepšie ako čľovek...

Prečo som si vybral ja vlastnú cestu.

Začalo to všetko v roku 2005,bol Jún.Bolo teplo a každý sa tešil že už prázdniny prichádzajú.Aj ja.Nuž,vtedy v nejakom termíne vyšla dlho očakávaná herná pecka..GTA SAN ANDREAS ! Všetci sme boli do toho jak zblázení.Hral som to hodiny a hodiny.Ale potom prišlo vysvečko,bolo v pohode.Ale začiatkom prázdnin sa môj Strýko dostal do Nemocníce.Mal nejaký nádor na krku.Operovali ho a potom ležal v pohode na izbe,všetci sme si mysleli že bude to v pohode.Ale obrátilo sa to.Umrel...Bol to dátum 5.7.2005. Na ten deň asi nikdy nezabudnem.Celá rodina sme jedli pri stole a naraz zazvonil mojmu Ocovi mobil.Nuž,zdvihol a môj bratranec mu povedal tú správu.Do piči.To nikto nečakal.Vtedy som bol ešte hlboko veriaci a začal sa modliť a báť sa.Bol to velmi kokotský deň.Ale na pohrebe sa to už všetko tak povediac zahrabalo pod zem.Bolo to smutné,ale bolo po tom.Boli to tie prázdniny po ktorých som mal nastúpiť na SŠ.Môžem povedať že mojí bratranc mi vtedy veľmi pomohli.Ale,odvtedy si pomáhame viacej navzájom.Zistili sme čo je „rodina“.Ja som sa za tie 2 mesiace ani nie výzorovo ale povahovo a myšlienkovo zmenil.Dostal som úplne iné zmýšlanie.Nebolo mi naraz všetko jedno.A tak povediac,otvorilo mi to oči.Pochopil som že aký je ten svet temný.Začal som od vtedy písať úvahy,texty,atď. A našiel som nejaké veci ktoré ma začali fakt intenzívne baviť.Vzdialil som sa od Compa a začal sa presadzovať na Ulici a medzi ľuďmi,chcel som aby ma zobrali takého aký som.A nie taký akého si ma zamýšlajú.Začal som aj presadzovať svojé názory ako na Ulici tak aj doma.Získal som kopec sebavedomia.Klamal by som keby som nespomenul že niekedy mi hrozili aj bitky kvôli mojmu vyjadrovaniu.Ale nezosral som sa.Powedal som si: „ Čo musí byť to musí byť!“ A preto mňa aj niektorý ľudia začali rešpektovať.Tým že som bol taký otvorený som aj získal svôj zatiaľ najdlhší vzťah,ktorý trval jeden rok a pár mesiace.Ale teraz neide o to.Začal som sa vyjadrovať aj v textoch ktoré som písal a píšem aj doteraz.Inšpirovali ma niektoré pesničky.Ale hlawne text.Napr od 50 Centa – Hustlers Ambition.Pochopil som že sa musím postaviť voči iným.Povhopil som že ja nechcem byť jak iný,ja chcem byť sám sebou.A podarilo sa mi to.Zatiaľ sa mi darí v tom čo robím,ale mám aj obavy.Verím si,ale aj tá mojá pesimistická stránka občas sa dostane na mňa.

Ale,ja viem,že keď budem makať tak sa nestratím.Mojí rodičia to dokázali z vysokým úspechom s ktorého aj ja profitujem.Ale ja chcem si zariadiť sám svôj život.Hovorí sa,že kozorožci sú najradšej keď sú sami a ich nikto neruší.A majú prawdu.Ja som ochotný pracovať,keď viem že ja dostanem za to zaplatené.Keď si to priznáme,tak v tom svete bez peňazí si nič.Veľké nič...Ale keď máš peniaze tak si niečo.Ale ja nenávidím takých skurwencov ktorý keď majú trebars 5 milionov na konte tak si myslia že oni sú Milionári.Tak to je podľa má hlúposť.Dostať alebo získať titul Milionár,je niečo ako dané privilégium.Keď máš toho oveľa viacej ako tý iný dokopy a si múdry,lebo tie peniaze nenakradneš tak vtedy si môžeš povedať že si Milionár.Mojí rodičia si môžu ten ale aj výšší „titul“ uznať.Ale oni to nechcú.Oni aj robia dobre.Ja som s nimi už pochodil ďaleko po svete,brali ma tiež na rôzne Bále,Oslavy,Akcie a na také podujatia.Nieraz som musel sa „vzobliekať“ jak Inteligent aby som mohol prísť aj ja na napr. Otvorenie bálovej sezony v Bratislawe.Ale na rôzne bály vo Viedni kde som musel „inteligentne vytancovať“ nejaké inteligentné (občas aj hezké) dievčatá.Nuž,mne je jedno.Nech si mojí užívajú.Ja chcem a musím si yariadiť svôj vlastný život.Viem,že budem potrebovať aj pomoc od mojích rodičov zo začiatku.Ale snaha sa cení.Mám ešte dlhú cestu pred sebou,ale ja som si dal ako cieľ že ja to zvládnem.Zatiaľ sa mi podarilo to čo som potreboval.Ale budem sa musiet naďalej zdokonalovať v tých veciach,y ktrých chcem yískať financie.Mám plány do budúcnosti,ale ja si stojím si za nimi.Ja nechcem skončiť ako nezamestnaný Looser bez vzdelania.Síce sa mi velmi učiť nechce,ale budem sa musieť snažiť,aby som ukázal tomu svetu že kto som,chcem aby videli to čo ja viem a čo som ja dosiahol.A peniaye ktoré si ja zarobím si budem aj ceniť viacej,je tam to úsilie predsa.Všetko má svoj čas,ale nemôžme zaostávať.Musíme sa hýbať aby aby sme v tomto svete obstáli...

Môj názor k Skupinám ľuďí.

Určite sa každý z nás stretol snejakou skupinkou ľudí ktorý majú ten istý Štýl.Musíme si priznať že aj na Slovensku máme takýchto ľudí,ktorý sú tak napríklad: Skinheadi, Punkláči, EMOvia, Hip Hoperi, atď.Ja z mojej strany sa priznávam že asi už pred rokom keď som nastúpil na Strednú školu som sa dal dokopy z takými ľuďmi ktorý mi až časom otvorili oči a pochopil som že aký sú niektorý ľudia a ako zmýšľajp.Dostal som sa do partie Skinheadov.Nuž,viem že to znie nebezpečne a X-tremeisticky ale bol to flipny čas.Nebol som sám v Moldave (Kde chodím na strednú) sme boli vtedy asi okolo 150 Skínov.A keď si dáme za prawdu tak wieme že aj v iných väčších mestách nájdete tieto skupinky ľudí.Vtedy som aj začal sa zaujímať o Streetfighting, ale nevyužil som (zatiaľ) nikde tie fynty.Avšak po čase som s mojím najlepším kamošom zistili že to nie je pre nás,že je to trochu až dosť nepremyslené.Nuž,tak ja som sa vrátil naspäť ku Hip Hopu a Rapu,začal som písať texty,vytvárať beaty.Ale nikdy som nemal tú odvahu ukázať na Ulici môj (možno) talent.Bál som sa Battleovať.Počúval som potom veľa z Nemeckej a Slowenskej Hip Hopovej a Rapovej scény.Je to už môj štýl,jedno či sa vám páči alebo nie.
Ale,v mojom meste musím priznať že máme tu dosť cigánov ale aj Punkáčov.Aspoň sú cigáni oddelení od mesta,ale Punkáči nie sú.Ale priznávam že niektorý mojí kamoši sa stali sami Punkáčmi,lebo im sa ten štýl páčil.Nuž,a čo je z nich teraz ? Z niektorých sú fakt feťáci.Ale nič to nezmení na tom že ja ich poznám ale i oni mňa.Vďaka jednému mojmu kamošovy (Terajší Skinhead) som u nich nečakane dosiahol Respect.Čo už,báli sa že dostanú na piču.Ale (zatiaľ) k tomu nedošlo,oni mna a aj j ich respectujem.
Ale čo sa týka tých frekovitých EMÁčov,tak poznám len pár ľudí ktorý sú fakt aktívny v tom štýle.Podľa mňa to je len nejaký štart do Punkáčstva a Anarchie.Ale,to je môj názor.Je jedno dievča z vedľajšej dediny ktorá mňa chcela na základke,nuž vtedy bol ešte také niečo ako odlahčená Hip Hoperka.Teraz ju baví ten EMO-Stylu.Nuž,jej zakázať to nemôžem,ale ani nechcem.Som s ňou celkoom dobre.
Musím si avšak priznať "Že štýl ľudí sa nedá len tak jednoducho zmeniť".Ale sú aj taký ľudia ktorý si myslia že sú napr. Raperi,ale o Rape newedia nič.Z Rapovej historií vedia piču.Takých ľudí nenávidím.Hanba tým hnusákom.Ale jebať na nich.Až vtedy budem respectovať ľudí keď budú žiť pre svôj štýl.Tak by to aj malo byť.

Môj vzťah k Počítačom

Keď som mal narodeniny a dosiahol 10 rokov,môj otec mi kúpil Nintendo ktoré bolo kúpené v Nemecku za newem jaku cenu (Ale bola vysoka asi dosť,Sak lacne to nebolo.) Viem ešte že mi môj otec kúpil asi 10 hier (Vtedy na kazetách). Boli tam kým si pamätám tituly ako je Super Mario, Streetfighters, Sonic, atď. Bolo to perfektné.Poznal som vtedy len Troch čo mali to isté Nintendo ako ja.Jeden býval v Košiciach a druhí v Štose. Vtedy som zop školy okamžite prišiel domow a sadol si pred Nintendo a hral až do večera kým ma s tamať neodlepili.Bolo to pekné obdobie.Neskôr,ked som mal tak 13 rokov,tak mi otec kúpil počítač.Môj prví.Ten Comp mal 333 MHz a RAMku 64 Mb,nuž vtedy to bol "Stroj", a teraz asi Antiquariát.Ale roky ubiehali ja som naberal vätšie a vätšie skúsenosti.Až dokedy som mal 14 a pol rokov,vtedy som pochopil že Comp nemôže byt to jediné čo chcem v živote.Začal som sa venovať iným veciam v ktorých mám ale aj som mal úspechy.Nuž,ale Comp som mal stále rád.Začal som sa učiť HTML.Po čase som sa chcel naučiť programovať v jazyku JAVA. Nejak potom nastali chvile ked ma zawalili zase Hry na Comp.Hral som vzdycky a furt.Po case ma zaujimalo ze ci sa da neco meniť na určitých hrách.Poprečítal som niekolko príspevkov v rôznych forach a pustil sa do toho.Po case sa mi to zapáčilo a koncentroval som sa len a len na hernú sériu Grand Theft Auto. Presnejšie to začalo tertím dieloom.Čas išiel,vedomosti sa rozširovali a nadišiel čas urbiť niečo veľké čo ešte predo mnou nikdo neurobil.Začal som makať na viacerých Moddoch ale po čase mi dal jedne kamarát ktorého som spoznal cez jedno I-Netové Forum dobrú radu že či by som nespojil tie Mody do kopy.Takže som si zobral pár ľudí a pustili sme sa do toho.Boli sme rozdelení na Grafikov,Vedúcich,tých čo vytvárajú nové Collízie,polygony,atď.Bolo to dobre premyslené.Po niekolkých mesiacoch vyšiel prvý Total Converstion Mod od nás.Bol to mod pre GTA: Vice City,menoval sa "New Vice City Mod 1.0". Bol to Mod ktorý nás vo virtuálnych GTA kruhoch zvíšiyl na poctu Profi-Modifikatérov.Vycvicili sme vela Modderov ktorý sami začínali potom.Bolo to dobré.Tvorili sme ďalej a darilo sa nám,ale v Júny 2005 som si powedal že končím a tým sa rozpadol,ale aj tak naše mená ostanú legendamy v GTA-Scéna.Ale uz v poslednom čase som sa dostal na tú úroven kde chcem niečo ľuďom povedať,a testujem aj niekedy nejaké programy a ešte vždycky ma tá láska k počítaču neprešla.Aj keď ma zaujímajú teraz iné veci ako napr pred dvoma troma rokmi,ale ten pocit ešte vždy ostáva.Aj keď som sa vlastne všetko musel naučiť sám,tak teraz sa snažím ľuďom pomôcť,ale nie vtedy keď sú hnusní a dotieravý.Ja som sa to naučil sám,tak nech sa aj iný to naučia sami.Priznajme sa,bez vedomostí (aj ked len základných) o počítačoch ste v tom svete stratení.Nuž,je to tak.

Moje Hobby

Medz mojé hlavné koníčky patria:
- Športovane (In+Outdoor)
- Počítače (Hlawne software a Modifikácie hier)
- A mojí kamoši ktorý sú vždycky tam kde ich potrebijem :)

Ako prvé chcem powedať pár slov k športom ktorým sa ja osobne venujem.Čo sa týka Indoor športovaniu tak ja sa venujem už asi rok aktívne kulturistike a Streetfightingu.Ako som písal v mojích myšlienkach vidím tak celkom zmysel prečo sa venujem posilovaniu.Vela ludí mi howorilo a pýtalo sa ma,že či mna to ešte neprestalo baviť,ale vždycky bola mojá odpoveď nie.Jednoducho mňa to neprestalo baviť,lebo vidím že vďaka tomu sa moje telo dostáva do tej formy do ktorej chcem aby sa dostalo.Avšak po čase som dostal chuť aj na niečo lepšie a silnejšie.začal som tak zo Streetfightingom.Pokúpil som si knihy,hľadal na I-Nete čo najviac o tom.Viem že nie som najlepší v tom,že sú omnoho lepší odo mňa,ale viem že keby bol nejaký problém ktorý by trebalo "fyzicky vyriešiť" tak bol by som na to pripravený. Ja nikdy nepowiem že je to bezvýznamné a stereotypné. Človek nájde vždy nejaké veci v ktorých sa musí zdokonalovať.

- Teraz by som chcel utartiť pár slov okolo Outdoorových športov ktorým sa venujem.Nuž,cez zimu je to väčšinou Indoor,ale ked začne svietit slnko a je teplo,tak hur von ! Čo sa týka Outdoorvých športov sa venujem aktívne Bicyklovaniu, Behaniu, Korčulovaniu (In Line) a Turistike. Viem,je to pomerne málo ale trénujem aby to bolo lepšie a lepšie. Je to určite lepšie ako presediet celé dni bez plánu doma pred telkou alebo pred PC. Inak sa venujem aj behaniu.Síce tiež aktívne ale nemám zatial ocenenia o tom.Je to dosť namáhawé keď si dáte do hlawy cieľ že prejdete 5,36 km bez prestavky,ale je to vsetko zalozene len a len na dusevnej priprawenosti.Ked to vazne chcete tak to aj zmáknete. Ale In Line korčulovanie sa tiež pomerne rád venujm,nie síce aktívne ale občas ked sa nudím.Nuž,je to podľa mňa aspoň zdraví spôsob ako pochovať nudu.Ale nesmiem síce zabudnúť aj to že venujem sa aj občas klasickému futbalu či Basketbalu.Sú to dve športy ktré moc rád sledujem ale len ťažko viem sa im aktívne venovať.Nuž tak to už je.

Nuž,newiem či to patrí k športom ale tuším že nie.Ale dlho som sa venoval Yoge a Tai-Chi. Musím dať za prawdu že tie dve veci (Hlavne Tai-Chi) mi pomohli odbúrať Stress a Nervozitu,vďaka tomu keď mi občas zatrepe v hlawe tak mám myseľ potom zasa čistú.Možno to znie teraz tak ľahko powedané,ale keď pochopíte ten princíp tak čistá pohoda.
Je to tak,pomáha to odbúravať Stress,majú prawdu...

Myšlienky a úvahy ktoré som ja spísal

"Keď si chudobný tak ťa netrápia enormné problémy a žiješ svôj život.A si spokojný s tým čo máš v celku šťastný." - Vela mojích kamošov a priatelov mi to vedeli potvrdiť.Ja nie.Ale keď chodím ku nim,tak vidím že majú pravdu.

"Ak si bohatý, máš strach od takých vecí s ktorých by sa iný nebáli.Rozmýšlaš na kokotinách,ako napr. Prečo nemáš viac kamarátov,alebo iné veci.Zamýšlaš sa nad dôležitímy výrokmy nejakých známejších osobností. Ľudia si myslie že je to bohovský život,a je aj.Ale probllémy má každý čľovek,to je jedno už či len hľúposti alebo naozajstné problémi." - Toto si viem potvrdiť aj ja,ale len pár mojích kamošov a priatelov.

"Ak si však bohatý, trápia ťa také kokotiny ako napr. Prečo nemám čaju ? Ktoré by iných ľudí fakt netrápili. Ale ale ľudia z dola si myslia že je to bohovský život.Je aj.Máš všetko čo chceš. Ale kamošov si za peňiaze nekúpiš." - I toto je môj prípad,ale vedel som ho vyriešiť.Vydobil som si rešpekt u tých ľudí,pri ktorých to najviac potrebujem.

"Začal som si budovať telo,aby som bol čím viac a viac silnejší.Silnejší,aby som vedel ukázať iným ľuďom čo ja dokážem.Začal som sa učiť,aby som bol múdrejší a múdrejší.Múdrejší,aby som vedel ukázať iným ľuďom čo ja viem a ovládam..."

"Nechal som bohatstvo a "život snov" za sebou,a nasledujem svojú cestu.Mám určené cieľe a dosiahnem ich.Teraz som si začal ja život Originálneho Uličného bojovníka.Peňiaze čo som mal som investoval do vecí ktoré mne vynesú peňiaze.Chcem si zarobitť sám a svojím vlastným úsilím svoje bohatstvo.Tak isto ako mojí rodičia.Lenže ja som iný.Ja som Streetfighter..."

"Teraz žijem podla Ulice,svojú nedávnu minulosť tam vidím,terajšok,ale budúcnosť nie.V budúcnosti mám iné plány a splním si ich.A vyvyniem sa z "Pouličného bojovníka".Začnem robiť to čo ovládam,viem a čo ma baví.Predsa sa nie nadarmo volám Santos."

"Nie je frajerina byť a bavit sa na frajera s peniazmi (bohatstvom) svojich rodičov.Keď budeš mať vlastné ktoré si si sám a svojím úsilím zarobil,tak vtedy budeš frajer !" - No.a túto myšlienku myslím kurvacky vážne.Lebo to je môj prípad.S bohatstvom mojích rodičov by som mohol bavit frajera.A to velkého.Z trochu úsilím by som mohol byť King.Ale ja si chcem a (musím) zarobit vlastné peniaze.Preto,aby som bol sám so sebou spokojný.Dovtedy budem na tom tvrdo makať."

"Nenávisť ludí nepoztná hranice.Ako najlepší príklad môžem uviesť ak idem do športového obchodu,napr. Nike a necháš tam za oblečenie aj viac ako 5-tisíc korún.Na druhý deň ideš do školy a kukajú po tebe, a majú aj velkú hubu vtedy.Takýto ludia nebudú dovtedy spokojní, kým nebudú mať na sebe tie isté šaty.Oni sú ten pravý odpad štátu."

Niekolko myšlienok čo ma len tak napadnú

"Ak chceš vedieť vyhrávať, musiš vedieť prehrávať."

"Bojuj za svoje nápady a myšlienky na Ulici !" - Zase môj prípad.

"Svet je chladný.Okrem rodičov a dobrých priatelov ti nik nepomôže." - Ruku na srdce.Aj tak to je tak.

"Aby si v tom svete prežil,nesmieš sa báť povedať svojé názory !"

"Ked budeš ležať na zemi zničneý,spoznáš vtedy priatela ked ti pomôže a podá ti ruku."

" Hovoria že na Slovenskú nie sú Ghettá.Pozrite sa na ulice a na maldých ludí,stroskotané sny a neistá budúcnosť.A jediným východiskom je zhúliť sa a újsť stresu terajšieho svetu.Nie je to klamstvo,je to Realita v Ghettách nového tisícročia.Vy nezmeníte nás.Ale mi vás !"

"V živote musíš aj prehrať.Nie len vyhrať.A nikto nie je dobrý vo všetkom.Nikto !" - Je to síce neférové,ale tak to je.

"Je čas na to aby sme vyriešili Cigánsky Problém." - Takto to musí byť.