Každú nedeľu,hlavne večer zachytí ma depresívna a skôr smutná nálada.Len s toho dôvodu,že zajtra je škola,alebo niečo iné.Človek si zvyká na to ked ma á voľno,pokoj,... ale je dost frustrujúce ked si pomyslí že zajtra to už je alebo bude inak.Každý deň ktorý strávim v škole mi buď prilepší alebo zhorší náladu,ale v škole sa snažím vždy dať na javo tú pozitívnu bezproblémovú tvár,aj keď občas mám sto chutí odísť s tamať,ale nedá sa to.Je to jednoducho chyba,ktorá sa môže stať ale nesmie/nemala by sa opakovať.Každý má iné vnímanie na svet,či je to pozitívne,negatívne alebo vyrovnané,tak to záleží len na osobnosti.Každý jeden deň prinesie svojé pozitíva ale i negatíva.A to každý jeden deň...Ale prečo je občas tých pozitív viacej ako negatív,alebo naopak.Niektorí ľuďia vravia že pre nich každý deň je negatívny,depresívny,atď.Ale oni snáď nie sú spokojný s tým čo majú na ruke.Každý z nás má moc niečo zmeniť na tom svete,i keď je to dlhá cesta a nie každý je ju ochotný prejsť.Ale mali by sme si byť aspoň v tom zhodní že „náš“ život nie je len čakanie na smrť,ale je to čas za ktorý máme využiť náš potencionál,a jednoducho urobiť svet lepším pre naše deti,a možno ešte aj pre nás.Som si vedomí toho,že takéto reči už mnoho krát odzneli,ale pri hlbšom zamýšlaní je to skôr panické až smutné že máme „obmedzený“ čas tu na zemi.Ja niesom jeden z tých ktorý by dokázal zmeniť svet.Jedná osoba to nedokáže,ale viaceré áno.Len občas je to smutné že podaktorý to berú skôr ako „virtualitu“ a nie ako realitu.Predstavte si,ráne keď sa obzriete vonka a badáte jak vychádza svetlo,sa začína nový deň a cyklus života neusmérne pokračuje ďalej.A ku večeru možno sledovať ako zapadá slnko a končí sa niečo,možno niečo čo si chcel aby to trvalo večne,ale nedalo sa to.Na prvý pohľad je to stereotypné,ale každý jeden deň nesie niečo zo sebou,čo zrobí že ten deň pre teba nebudú taký aký bol včera.Veci ktoré si začal dávnejšie môžu sa pomali zahaliť prachom a zabudnúť sa ,ale nemusia.Buď preukážeš v tom živote určitú tvrdosť a cieľavedomosť alebo ostaneš jeden z tých ktorý žijú z dňa na deň bez toho aby si uvedomovali že čo je vlastne cieľom ich života.Ja z mojej strany,som musel prekonať tiež určité prekážky...S peňiazmi sa nedá všetko vyriešiť.Ale zmenil som sa.Prestal som sa báť a začať si klásť cieľe,ktoré si splním bez toho aby som musel sám seba oklamať.V mojej terajšej situácií sú ešte dosť vysoko kladené,ale ja som ešte len na strednej škole.Ale,čas ide neustále napred,a dňom čo dňom makám na tom,aby som si mojé vlastné cieľe splnil.Ja si chcem môj život užiť,aj keď mi občas dačo do toho skočí,ako napr. choroba.Ale dá sa to prežiť,a nie je to nič.Ale ja neužívam žiadne alkoholické nápoje,tabakové výrobky alebo návykové látky,lebo viem že ja ako čiastočný športovec si nemôžem takéto veci dovoliť.Ale stáva sa i mne že sedím potom v bare a predo mnou pol deci.Nuž,tak to vypijem.Hriech to nie je,žiaden farár alebo iný katolický hlupák mi nebude bránit v tom čo robím.Som optimistická a čiastočne flegmatická povaha,ale to neznamená že sa nechám a jednoducho počúvnem iného.Bol som taký,ale vyrástol som z toho.Lebo ja mám svojé cieľe,a budem dbať na to aby som si ich splnil.Nech aj iný hovoria že nesom IN,pretože neužívam také všeljaké veci.Jednoducho ja som taký aký som.A nikto to nezmení na mne.Ja nie som nadšení z toho že deň plynie tak rýchlo,a všetko čo bolo včera nemusí pokračovať aj zajtra,ale viem že to je život,a že nie je stereotypný.Aj keď mi často chýba nálada na taký pondelok,ale z niekadial,ju z čerpám a potom môžem pokračovať ďalej v tom čo som ja sám začal...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára