pondelok 26. októbra 2009

" Životná rutina "

Životná rutina = ráno vstaneš ideš buď do zamestnanie, alebo do školy, vrátiš sa domov, si z rodinou, s kamošmi alebo len zväčša sám, nestihneš ani si vydýchnuť a už je večer. Ďalší deň sa končí a zajtra nasleduje zase tá istá schéma? A čo ak už zajtra niet ? A čo ak je to tvoje posledná noc ? To všetko čo sa deje okolo nás je predsa realita. Deň čo deň počujeme o rôznych tragédiach a iných zlých vecí, a my máme s toho aké ponaučenie ? Žiť si svôj život ďalej, pokračovať v rutine a čakať na svôj koniec ? Aleo máme aj viacej možností si spestriť tento život?
Každý z nás nosí nejakú záťaž, či na duši, alebo aj na srdci. Sme tu predsa len raz, a naším prioritným cieľom je len žiť z jedného dňa na druhý ? A ak viem že zajtrajšieho východu slnka sa už nedočkám? Ak viem, že to všetko na tomto svete čo je vytvorené raz zanikne, tak prečo sa mám snažiť dostať do davu a nechať plávať svoje idei a sny? Je to o tom, aby sme každý z nás dokázali v tomto živote niečo, aj keď len pre seba samého, ale je to predsa to po čom túžime. Je to chcenie po niečom lepšom, je to zakódované v naších génoch a toho sa nezbavíme predsa.
Je to pre nás kruté ak vidíme že blízky človek si ubližuje a necení si svôj vlastný život. Je to trápenie pre nás, ak vidíme keď sa blízka osoba trápi. Je to smútok ak vidíme že niekto s tadiaľ odchádza,naveky. Je to ale realita, ktorej sa nedokážeme vyhnúť. Aj keď vieme že aj nás sa to týka je to kruté a smutné. Pretože čo nám ostane z toho všetkého ak prestaneme vnímať život ako realitu,ale ako celok fantázie? Nič. Všetko má svôj začiatok, ale aj svoj koniec. Predsa aj ten najkrásnejší kvet nebude kvitnúť navždy. Tak preto ani mi tu nebudeme stále.
Ale dôležité je, že ten čas, ktorý nám tu zostáva je na to aby sme sebe ale aj druhím spríjemnili tento život,aj keď miliónmy kvetmy alebo aj len jedným jediným úsmevom. Je to aj o tom dokázať niečo v živote ale hlavne o tom byť spokojný a vedieť pochopiť toho druhého.
Ja sa to snažím dokazovať každý jeden deň. Aj ked je to občas ťažké,ale pochopit toho druhého môže niekedy sebe samému pomôcť viacej než tomu druhému.
Je to krásny život ktorý máme a ktorý si aj uživame a prežívame, a je to na nás ako si budeme s ním zaobchádzať. Máme len jeden, ale ten je krásny...

Začiatok ďalšej kapitoly ?

Je to tu zase.Prešla ďalšia životná kapitola,ale,otvára sa ďalšia.Začínam študovať na vysokej škole.Je to pre mňa obrovský prechod z toho čo som bol zvyknutý na niečo úplne nové.Sú tu ale predsa zopár naozaj dobré veci.Bývam sám v Košiciach v jednom paneláku.Je to tu dobrý život,pretože naozaj mám to po čom som dlhé roky túžil.Slobodu.Môžem robiť čo chcem,kedy chcem a ako chcem, resp. Ak si niečo navarím tak to aj zjem. Je to predsa iný pocit a človek pochopí až časom ako mu ju dobre "doma".Je to v nás že sa cítime lepšie ak sme úplne bez starostí a vieme že to niečo, predsa niekto pre nás spraví.
Lenže,vysoká škola je inom ako som si myslel.Je to krutá realita a ak sa človek nepozbiera dostatočne skoro,tak zistí že je mimo hry. Nie je to také akési "vodenie za ruku" ako to bolo na strednej škole,ale je to realita a niečo pomerné ako boj.Jedine ten,kto si dá na tom záležať,tak ten uspeje.Ináč je to zbytočné.Viem už,prečo nie je až také množstvo vzdelaných ľudí a viem pochopiť ak niekto vraví že na to nemá,ale veď dokázať niečo na vysokej škole je úspech,ktorí len ťažko niečim dohnať. Je to pocit že čľovek zvládol viacej než ten druhý.
Ale ja sa necítim zatiaľ vôbec tak,ako by som niečo dokázal. Zatiaľ je to len také akési "prebojovávanie" z jedného civčenia na druhé,resp. z jedného zápočtu do druhého, je to snaha získať toľko,aby som mohol v tejte ceste pokračovať ďalej a nie zastať na začiatku. Viem,že je to dlhá a veľmi náročná cesta,ale ja som si ju vybral a tak budem po nej kráčať.Kráčať dovtedy dokedy to pôjde.Dovtedy,dokedy dosiahnem cieľ. Niektoré veci,ktoré sa tu učím sú naozaj príliš ťažké pre mňa, a mnohokrát som mal ten pocit proste hodiť všetko na zem a jednoducho sa vykašlať na všetko.Ale viem, že ak toto urobím,nedosiahnem to,po čom tak dlho túžim.
Je to len začiatok cesty pre mňa, vidím že to nie je ľahké,a bude treba zabojovať,ale predsa ma to nedokáže odradiť od toho kvôli čomu som vlastne prišiel sem na školu...