streda, 21. septembra 2011

Prechod

Čoskoro sa mi osobne začne nový akademický rok na mojej "blahodarnej" Fakulte, pričom mám tú česť navštevovať takúto sofistikovanú vedeckú inštitúciu, už druhí rok. Akú radosť preciťujem, pochopí snáď každý.
Lenže ešte to ani nezačalo a prišla ihneď prvá zaujímavá situácia. Nastáva pre mňa obdobie pri ktorom každý týždeň vystriedam svojú domácnosť za nejaký ten "betónový úkryt" v centre Košíc.
Vyrastal som na dedine, kde všetko je o niečo "lahšie" a o niečo jednoduchšie než v meste. Teda tak to hodnotím aspoň ja. To však neznamená že zbytok života mienim tráviť práve v tomto prostredí, ale ani to bývanie v meste pre mna nie je tým snáď najlepším riešením. Bezohľadne toho že môj budúci úkryt sa nachádza v pokojnej časti mesta a bez akýchkoľvek problémových ľudí na okolí.
Aj keď v meste mám určite viacej možnosti ako duchaplne využiť môj čas, tak predsa hodnotím vo svojom osobnom rebríčku na prvé miesto, pocit slobody, ktorý mi jednoznačne dokáže iba dedinské prostredie naplniť. Život v meste je hektický, stresujúci ale aj niečim výnimočný. Medzi jednotlivými "panelmi" len ťažko nájdem svojú vnútornú a vonakjšiu slobodu, ale asi je to len otázkou času, dokedy to bude takto trvať.
V porovnaní s mojou minulosťou, sa dá opísať že všetko sa dialo akýmsi "zázrakom" a bolo to výborné. Lenže čas neustále tyká a nemôžem očakávať že všetok stres a problémy ma jednoducho obídu. Som v takom veku kde si (žial) musím uvedomiť že niet cesty späť a treba sa vysporiadať jednoducho s tým, čo mi život prináša. A ak sa úprimne na to pozriem, tak viem že v živote sú mnoho horších a nepríjemných vecí než takáto banalita, ale aj napriek takémuto triezvemu uváženiu, je v tej celej situácií niečo, čo mi vadí. A najhoršie na tom je, že neviem čo to je.
Tak preto je pre mňa začiatok nového Akademického roka niečim starým a známym, ale teda bude aj niečim novým, čo sa ukáže len časom či je to dobré alebo nie.

pondelok, 26. októbra 2009

" Životná rutina "

Životná rutina = ráno vstaneš ideš buď do zamestnanie, alebo do školy, vrátiš sa domov, si z rodinou, s kamošmi alebo len zväčša sám, nestihneš ani si vydýchnuť a už je večer. Ďalší deň sa končí a zajtra nasleduje zase tá istá schéma? A čo ak už zajtra niet ? A čo ak je to tvoje posledná noc ? To všetko čo sa deje okolo nás je predsa realita. Deň čo deň počujeme o rôznych tragédiach a iných zlých vecí, a my máme s toho aké ponaučenie ? Žiť si svôj život ďalej, pokračovať v rutine a čakať na svôj koniec ? Aleo máme aj viacej možností si spestriť tento život?
Každý z nás nosí nejakú záťaž, či na duši, alebo aj na srdci. Sme tu predsa len raz, a naším prioritným cieľom je len žiť z jedného dňa na druhý ? A ak viem že zajtrajšieho východu slnka sa už nedočkám? Ak viem, že to všetko na tomto svete čo je vytvorené raz zanikne, tak prečo sa mám snažiť dostať do davu a nechať plávať svoje idei a sny? Je to o tom, aby sme každý z nás dokázali v tomto živote niečo, aj keď len pre seba samého, ale je to predsa to po čom túžime. Je to chcenie po niečom lepšom, je to zakódované v naších génoch a toho sa nezbavíme predsa.
Je to pre nás kruté ak vidíme že blízky človek si ubližuje a necení si svôj vlastný život. Je to trápenie pre nás, ak vidíme keď sa blízka osoba trápi. Je to smútok ak vidíme že niekto s tadiaľ odchádza,naveky. Je to ale realita, ktorej sa nedokážeme vyhnúť. Aj keď vieme že aj nás sa to týka je to kruté a smutné. Pretože čo nám ostane z toho všetkého ak prestaneme vnímať život ako realitu,ale ako celok fantázie? Nič. Všetko má svôj začiatok, ale aj svoj koniec. Predsa aj ten najkrásnejší kvet nebude kvitnúť navždy. Tak preto ani mi tu nebudeme stále.
Ale dôležité je, že ten čas, ktorý nám tu zostáva je na to aby sme sebe ale aj druhím spríjemnili tento život,aj keď miliónmy kvetmy alebo aj len jedným jediným úsmevom. Je to aj o tom dokázať niečo v živote ale hlavne o tom byť spokojný a vedieť pochopiť toho druhého.
Ja sa to snažím dokazovať každý jeden deň. Aj ked je to občas ťažké,ale pochopit toho druhého môže niekedy sebe samému pomôcť viacej než tomu druhému.
Je to krásny život ktorý máme a ktorý si aj uživame a prežívame, a je to na nás ako si budeme s ním zaobchádzať. Máme len jeden, ale ten je krásny...

Začiatok ďalšej kapitoly ?

Je to tu zase.Prešla ďalšia životná kapitola,ale,otvára sa ďalšia.Začínam študovať na vysokej škole.Je to pre mňa obrovský prechod z toho čo som bol zvyknutý na niečo úplne nové.Sú tu ale predsa zopár naozaj dobré veci.Bývam sám v Košiciach v jednom paneláku.Je to tu dobrý život,pretože naozaj mám to po čom som dlhé roky túžil.Slobodu.Môžem robiť čo chcem,kedy chcem a ako chcem, resp. Ak si niečo navarím tak to aj zjem. Je to predsa iný pocit a človek pochopí až časom ako mu ju dobre "doma".Je to v nás že sa cítime lepšie ak sme úplne bez starostí a vieme že to niečo, predsa niekto pre nás spraví.
Lenže,vysoká škola je inom ako som si myslel.Je to krutá realita a ak sa človek nepozbiera dostatočne skoro,tak zistí že je mimo hry. Nie je to také akési "vodenie za ruku" ako to bolo na strednej škole,ale je to realita a niečo pomerné ako boj.Jedine ten,kto si dá na tom záležať,tak ten uspeje.Ináč je to zbytočné.Viem už,prečo nie je až také množstvo vzdelaných ľudí a viem pochopiť ak niekto vraví že na to nemá,ale veď dokázať niečo na vysokej škole je úspech,ktorí len ťažko niečim dohnať. Je to pocit že čľovek zvládol viacej než ten druhý.
Ale ja sa necítim zatiaľ vôbec tak,ako by som niečo dokázal. Zatiaľ je to len také akési "prebojovávanie" z jedného civčenia na druhé,resp. z jedného zápočtu do druhého, je to snaha získať toľko,aby som mohol v tejte ceste pokračovať ďalej a nie zastať na začiatku. Viem,že je to dlhá a veľmi náročná cesta,ale ja som si ju vybral a tak budem po nej kráčať.Kráčať dovtedy dokedy to pôjde.Dovtedy,dokedy dosiahnem cieľ. Niektoré veci,ktoré sa tu učím sú naozaj príliš ťažké pre mňa, a mnohokrát som mal ten pocit proste hodiť všetko na zem a jednoducho sa vykašlať na všetko.Ale viem, že ak toto urobím,nedosiahnem to,po čom tak dlho túžim.
Je to len začiatok cesty pre mňa, vidím že to nie je ľahké,a bude treba zabojovať,ale predsa ma to nedokáže odradiť od toho kvôli čomu som vlastne prišiel sem na školu...

sobota, 29. novembra 2008

Každý sme si rovnaký ? Predsa to pravdou nie je.

Sme si každý jeden rovnaký ? Bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie, atď. ? Je každý humanisticky orientovaný a nemá žiadne predsudky voči ľuďom ktorí sú iný ako on ?
Pozrime sa kde žijeme. Sme na prelome roku 2008/2009, voľby o prezidenta „najmocnejšieho štátu“ vyhral po prvý krát kandidát, ktorý bol „iný“ ako statný, ale predsa sa dokázal presadiť.
Žijeme v konzumnej spoločnosti, čo si vytvoríme to aj skonzumujeme. Ekológia a etika chránenie životného prostredia je pre vetšinu obyvateľstva hlúposť alebo zbytočnosť. Kódex morálneho správania sa ku každej vrstve obyvateľstva sa pomali ale isto vytratí z existencie národov. Tzv. „Priepasť“ medzi chudobnými a bohatými je čoraz vetšia a len teraz (po rokoch) vidíme ako to všetko dopadlo keď sme si pred tým vraveli že ostane vždy tá morálna zásada že „bohatí pomôžu chudobným“.
Budeme spolunažívať s každým, aj s takýmito ktorí ti závidia to čo máš ? Aj s takými ktorý ti znenávidia kvôli nejakej banálnosti ? Budem veriť takým osobám pri ktorých mám tušenie že nie sú so mnou spriateľený len kvôli mne, ale hlavne kvôli mojej materiálnej stránke?
„Každý sme iný a jeden s druhým sa nerovnáme“. Keď ja hlboko v duši som rasisticky založení a vužarujem okolo seba nenávisť k nepracujúcej a tzv. „parazitickej“ vrstve obyvateľstva, tak som hneď považovaný za člen extremistického hnutia ? Aj napriek tomu, že uznávam aj černošské hudobné štýli alebo že v politike si dokážem predstavit aj čierneho ako bieleho ?
Ja osobne počúvam Metal, WP, Rock, Orchestral melody, ale tak isto aj Ska, Reggae a Dub tak to znamená že som humanista ? Že som humanisticko založený ? Podpoirujem ľuďí ktorí v živote niečo chcú a vedia dosiahnúť aj napriek odlišnostiam ako je pleť farby.
Ľuďia sú aj dobrí aj zlí. Ale nemôžem osobne povedať že každý čierny je zlý, alebo že každý biely je dobrý, pretože vieme že toto pravda nie je. Medzi každým z nás sú dobrý aj zlí, ale mať odpor k ľuďom ktorí sú možno myšlienkami iný ale majú jednotný a logický cieľ pred sebou a dokážu si ho splniť, tak pred takýmito ľuďmi ja rozdieli nebudem robit.
Preto že ja nosím veci napr. značiek ktoré podľa tvrdenia médií sú rasisticky orientované, tak znamená to hneď že som automaticky aj ja prepojený s tymito organizáciami ? Je to hlúpe a trápne, je to predsa len tá imbecilita redaktorov v médiach ktorí nič nedokážu okrem hanobenia iných. Osobne bulvár a také mňa nezaujímajú, pretože viem aký takýto redaktori a média sú. Človek im povie pravdu, ale na koniec to oni celé prekrútia tak aby bola konečná vina na tom, kto má pravdu. Bohužiaľ musel som to pochopiť ja osobne na vlastnej koži, ale o tom nechcem rozprávať pretože nestojím o to.
Na koniec chcem len zhrnúť toľko. „Všetci sme nejaký, ale jednotný nebudeme nikdy.“ Aj keď sa občas budeme rozlišovať v štýle hudby alebo v štýle obliekania, tak to neznamená že to, čo cítime v srdci nie je jednotné. Pretože nielen jednotne, ale hlavne spoločne dokážeme niečo zmeniť.

streda, 19. novembra 2008

"Na začiatku bojovník a teraz presen opak tvojho vtedajšieho ideálu"

Utopený v alkohole si ty a teba nezaujíma čo sa deje okolo teba, nezaujímajú ta názory tvojích blízkych a kamarátov už vôbec nie. Stáva sa s teba závislák, áno, stáva sa s teba to voči čomu si dávnejšie hrdo napol hruď a sprisahal sám sebe že takto neskončíš a že budeš voči takémuto „odpadu“ bojovať... Pozri kde skončili tvojé myšlienky ? Sú presne na opačnom konci tvojej vtedajšej teórie. Stal si sa obrazom ako závislosť môže stiahnuť čľoveka až celkom na dol. Nikto z nás nechcel aby si takýto bol, ako „blázni“ sme ťa od toho odhovárali, nie raz a nie dva krát. Ale je to tvoje rozhodnutie, nebudeš uznávať a veriť v to v čo si voľakedy veril, vtedy keď si nikdy nebol sám, ale stále si mal niekoho na koho si sa mohol 100% spolahnúť a to pri všetkom čo tento svet obnáša takýmto bojovníkom akým si bol ty. Nešlo ti len o bitie, išlo ti aj o to aby si niečo rozširoval, aby si sa stal známym v tých tvojích kruhoch, všetci sme ťa obdivovali ako si vedel zapôsobiť na iných a presvedčiť ich, a to nie päsťami, ale myšlienkami...
Ale teraz ? Čo je s teba ? V tvojích myšlienkach nerozmýšlaš o ničom inom ako o tom s kým ideš, a ten kto má peniaze. Urobil si to čo nikto od teba nečakal, pred štyroma rokmi ja a ani nikto by nepovedal že práve ty skončíš takto ako teraz. Vieme všetci aké to je parádne cez víkend si oddýchnuť a ísť si aj vypiť, občas aj povystrájať, ale to čo ty robíš nie je dobré pre nikoho a hlavne to neni dobré pre teba. Toľko ľuďí zmenilo o tebe názor, ale vieme že teba naše a hlavne moje názory vôbec nezaujímajú. Dávno som už musel pochopiť že ja pre teba už niesom tým čím som bol asi dávnejšie, zistil som že som pre teba len niečim kde sa môžeš ako parazi priživovať.
Pred štyrma rokmi si bol pre nás všetkých iný, rešpekt sme mali všetci, poniektorý ho majú aj teraz voči tebe, ale kvôli čomu? Pretože tvojé názory sa od úplného začiatku oddialovali od názorov iných, ale nikto ti nevičítal nič vtedy. A pretože naše názory sú teraz podľa teba „iné“ a pravdaže naše názory na tvoje stranu sú sprosté ba až trápne. Prečo si raz neuznáš že možno, ale len možno môže mať aj niekto iný pravdu? Nedovolí to tvoja „hrdosť“ ktorá spočíva v tom aby si vychovával a ukazoval mladým ako podľa teba žiť, a predtým si im ukazoval cestu akou ísť v živote a bol si správny a vítaní všade, pretože sme ťa považovali za toho, komu môžem veriť a kto mi pomôže keby náhodou dačo.
Všetko zlé sa po nástupe Alkoholu do tvojho života začalo priberať, a to čo bolo ešte dobré a spravodlivé v tvojej duši, to už nie je. Viem že ti to prinieslo na začiatku aj mnoho priaznivých vecí, ale veď vieš že po čase si to všetko aj tak stratil a to presne kvôli tomu dôvodu, že práve to, pre teba zohráva častejšie a častejšie prednejšie miesto v živote a neviem si predstaviť čo bude ďalej ak s tým neprestaneš. Ale áno ja viem že ja sa nemám motať do tvojho života a dajú ti všetci pokoj, len neboj,
pretože ako som už povedal, naše názory sú ničím pre teba...

štvrtok, 28. februára 2008

"Čas plynie a nič nezostáva také aké to bolo..."

Keď sa ja zamyslím sám nad sebou a nechám si prejsť zatiaľ všetky udalosti od mojej 18ky, tak asi tou najlepšou je že som našiel dievča svojích snov, ktoré ma miluje takého aký som. A ešte to, že ja sám bez niekoho pomoci som dokázal urobiť skúšky na vodičák a teraz som oficiálne a právoplatným vodičom. Je to úplne krásny a perfektný pocit, a konečne už viem že všetká tá námaha sa mi vyplatila. Dokázal som iným že ja sám som to zvládol, a to bez pomoci iných. Ale je to len z jednej strany takéto perfektné. Tým že som teraz dosiahol 18, tým som za svoje činy len ja sám zodpovedný, záleží len na mne ako to ja teraz budem robiť, alebo ako budem v tom ďalej pokračovať. V ničom už niesom obmedzovaný. Je len na mňe čo budem robiť a ako v tom budem ja pokračovať ďalej. Musím sa už teraz rozhodnúť že ktorou osobnosťou ostanem,alebo na ktorú sa dopracujem. Mám ostať ten chlapec bohatých rodičov ktorý nikdy nemal problém a vždycky mal všetko čo len chcel.A všetko sa vyriešilo lúsknutím prstov ? Alebo mám sa dostať von z tohto prekrásneho starého života, ktorý by mnohí so mnou zamenili ? Ja musím výjsť s toho, už nežiadam rodičov o to, aby mi dali napr. nejaké peniaze. Ja čo chcem si sám zaobstarám, aj keď musím napr. dakde zarobiť si na to. Ale potom keď to mám, tak mám s toho iný ale krásny pocit. Lebo viem, že ja som si to kúpil za svoje a je to len a len moje. A tak isto je to aj napr. so skúškami. Som fakt hrdý a rád že sám som to dokázal, bez pomoci. Tak preto, je to tak. Vďaka tejto osobnosti som si aj získal svojú lásku života. Takže jasné že teraz sa čím viac budem musieť dostať von z „rodičovského hniezda“ a začať si inde stavať svojú budúcnosť, zo svojími zdorjmi a zo svojími vedomostiami. Mal som to občas už ťažké, ale prebojoval som sa cez toto a dokázal som iným ale aj sebe že ja som odolný voči tomu čo mi tento svet postaví pod nohy. Lebo ja mám svojé cieľe a ja mám svojé plány o budúcnosti, a len tak ľahko mi ich nikto nevezme. Pre niektorých to všetko mojé rozprávanie znie egoisticky, ale tak tomu nie je. Ja som len normálny živý tvor ktorý sa vzdeláva deň čo deň, a nepotrebujem žiadných takých ľuďí okolo seba, ktorý by využili a odhodili ako použitý papier. A možno som bol aj preto iný že ja som väčšinou mal a mám aj viacej dievčenských priateľok, lebo sú to osoby s ktorými sa dá normálne správne porozprávať, kde žiaľ logika niektorých chlapcov sa začína pri štyroch pivách a ôsmych poldecákoch. Ale našiel som aj zopár chalanov s ktorými sa dá dosť dobre porozprávať a s ktorými som vážne dosť toho zažil a viem im dôverovať tak ako by to boli mojí bratia. Nie sú takýto veľa, ale som rád že sú aspoň zopár taký. Oni vedia čo ja chcem dosiahnúť a nekladú mi zbytočné prekážky do cesty. Vidím že sú to ľuďia ktorým ja dôverujem a viem že mojú dôveru nesklamú. Ale odkedy som si našiel mojú milovanú osobu a lásku mojho života, tak odvtedy vstávam každé ráno s úsmevom na tvári a viem že ma miluje niekto na tomto svete takého aký som. Odkedy ju mám som aj navonok šťastný, lebo viem zatiaľ že sa mi darí. A aj preto neprestanem teraz, ale pokračujem ďalej vo svojej ceste sa splnením si svojích snov.“

... Tá pravá Láska mojho života ...

Začiatkom februára som skonštatoval ako dopadol môj január 08. Bol to fakt blbý mesiac,v ktorom sa mi nič nechcelo podariť. Myslel som že čo som vtedy chodil y jedným dievčaťom že to bude ono, po čase som sa len zase sklamal. Potom jak začal február 08 mi napísalo jedno dievča na pokeci či nepopíšem. No však jasné, napísal a písal som si s ňou a zistil som že to bolo dievča ktoré sa mi zapáčilo presne pred rokom. Takže sme sa rozkecali, a nakoniec si vyznali lásku. Znie to dosť urýchlené, ale ten proces trval pár dní u nás J. Potom mi ona začal písať smsky, volať, atď. No tešilo ma to, lebo som videl že tej holke vážne na mne záleží, a potom po čase jak sme si vždycky viacej volali a písali som zistil že to dievča mi chce povedať a potom mi to aj povedalo, že ja som „láska jej života“. Wov...Akože dovtedy som ten pojem nepoznal, lebo bol som trocha iný čo sa týka takýchto vecí. Ale čas ukázal že moje city k nej sa tak isto pretransformovali ako tie jej k mne. Ja som strasšne rád teraz že ju mám, a ona že má mňa. Je vážne úžasná a má všetky vlastnosti aké som odjakživa chcel u priateľky. Ona je tým najlepším čo mám, ja ju milujem nekonečne a viem že náš vzťah ostane navždy takýto aký je teraz, lebo ona a aj ja nedáme dopustit aby sa niečo v našom vzťahu vymiklo z kontroly alebo by sa dačo stalo, čo by sme obaja olutovali po čase. Viem že mi je na 100% verná a aj ja som jej verný už, lebo také fantastické dievča ako je ona, tak to by som nedokázal podviesť alebo oklamať. Je to nereálne a nedokázal by som to. Ja to dievča milujem nado všetko a je mojím všetkým a nikdy nenechám aby mi ju dakto alebo dačo zobralo, ja som jej a ona je mojá pevná súčasť života.

Keď som vždycky s ňou tak je to pre mňa ako keby som bol v raji. Každý moment a každý okamih ktorý strávim s ňou je pre mňa nesmierne dôležitý a energetický. Lebo byť s ňou, to znamená pre mňa byť s tou najkrajšou a najlepšou osobou na tejto zemi spolu. Ale občas mi buď priatelia alebo spolužiaci vravia či mi nelezie na nervy to že mi každú prestávku volá, píše, atď. Ale ja vždycky odpovedám nie. Je to pre mňa krásny pocit keď viem že jedna osoba na tom svete myslí na mňa a miluje ma takého aký som a urobí všetko preto aby mohla byť so mnou. Je to neopísateľne krásny pocit ktorý zažije málokto.

Zo začiatku keď som s ňou začal chodiť, tak sa mi to všetko zdalo ako sen, lebo dovtedy som nezažil takúto lásku akú mi ona dáva. Dovtedy som nevedel že dievčaťu môžem tak chýbať a vôbec som nevedel že takáto krásna a silná láska existuje. Ale teraz to už viem a ja musím s tým urobiť to, aby to ostalo navždy tak, lebo ja viem že ona sa snaží a aj bude snažiť o to aby sme zostali spolu. Lebo ja jej nikdy nič takéto neurobím čo by ju mohlo odpudiť alebo odviesť odo mňa. Teraz by som to už nedokázal. Aj ked pred tým som bol taký že som si nerobil ťažkú hlavu s toho, ale teraz to viem a vidím že ja to nedokážem. Keby som takéto niečo urobil by som vedel že nemôžem žiť ďalej a žiť s ňou spolu v klamstve. To by som nedokázal. Ja ju strašne a najviac milujem a viem že bude moja a budeme spolu a to aj navždy.