„The Eyes are the Window to the Soul...“

Toto heslo je všeobecne známe aj po slovensky: „ Oči sú oknom do duše.“Ale je tomu výdycky tak ? Psychologovia a pedagogovia hovoria že áno,že oči neklamú.Ale myslím si,že tie oči vedia niekedy lepšie klamať ako celý ten čľovek.Hovorí sa,že pohľadom do očí zistíš aký je čľovek.Ale nie je tomu tak.Do koľko očí som sa pozrel a zdalo sa mi že tá osoba ma nesklame,resp. nepodvedie za mojím chrbtom,ale stalo sa to,preto ja newiem ohodnotit čľoveka pohľadom do očí.Nedá sa síce nazrieť do duše čľoveka,keď je to aj pravda či čľovek vlastne dušu má.Je to otázka na ktorú ma každý inú odpoveď.Niekto hovorí že všetko živé má dušu.Ale s lekárskej stránky je to nezmyseľ a výmyseľ.No,ten jeden nepresvedčí toho druhého že on má pravdu.Ale niektorý majú pod tým slovom: „duša“ niečo iné na mysľi.U niekoho sú to pocity a emocie,u druhého je to zas nenávisť a bolesť u ďalšieho strach a sklamanie, atď.Ale dá sa vlastne na sto percent veriť niekomu ? Či už kamarátovi alebo partnerke? Aj keď ti napíše sto tisíc krát že ťa ľúbi a miluje len teba,môže dôjsť k situácií keď jej budeš druhoradý.Keď si ty len ten jej „partner“ a nič viacej.Dobre, spoločný vzťah nemôže byť priam prefektný.Sú tam výšky a nížky ktoré treba prežiť spolu.Keď jedného niečo trápi tak nech ten druhý mu tak pomôže aby zabudol na to.Znie to síce na nič,ale je to asi tak.Ale nemôžeš si byť istý aj v kamarátstve.Napr. Máš nejakého kamoša s ktrorým vyrastáš od malička a poznáte sa už veľmi dlho.Ale každý raz začne dospievať a mení svojé názory,buď na optimistické alebo pesimistické.Aj mne sa stalo že „dobrí kamaráti“ zmenily môj názor na mňa a tewraz nechcú mať nič so mnou spoločné.Z mojej strany som stratil kamošov aj za to že si mysleli že som Skinhead,čo bolo pravdou ale nehanbil som sa za to.Oni si myslia že sú niečo viacej lebo sa pridali ku uznávačom Punku,a musia byť aj oni teraz t.p. „voči všetkým !“ Nie je to správne.Vlastne,nič nie je správne na tomto svete.Ľudia sú už taký a z jedným názorom ich nezmením.Ale po strate pár tých kamošov som si nerobil ťažkú hlavu z toho a šieľ ďalej.Nezostal som stáť na jednom mieste,pokračoval som a aj pokračujem ďalej.Nepochopím doteaz niektorých ľudí,ktorý ma napr. ešte predvčerom nenávideli a včera už som s ním normálne kecal a zmenili aj názor o mne.Nerozumiem,že prečo sme niekedy taký nehnevaný na iných ľuďí,do ktorých nás nič.Ale prečo sa aj staviajú skupinky ľuďí voči sebe.Punk vs. Skinheads, Rappers vs. Rockers, atď. ? Je to len závisť,to čo má druhý tak to chce mať aj on.Niektorým ľuďom sa nedá vyhovieť.Chceš byť s ním iba v pohode a on je proti lebo má nejaké určité názory voči tebe.Nebudem tu teraz propagovať antifašistické alebo iné myšlienky ako napr. „ Všetci sme rovnaký!“,ččo vôbec nevystihuje pravdu.Je nás nespočetné množstvo na svete,ale nie sme a aj nidky nebudeme stejný.Nikdy.Celé to našé správanie,všetky tie myšlienky sa vyvýjajú síce v našom mozgu,ale časť je utvorená v tej našej „duši“.My nemôžeme za to ako sa správame,je to už všetko dané.Možno je to dosť poprepletané,ale celkovo chcem len povedať tým to,že ľuďia nie sú si rovnaký a to že „Oči sú oknami do duše“,to nemusí byť pravdou.Aj oči vedia klamať,niekedy aj lepšie ako čľovek...