Vrátim sa k názvu článku "Hip-hop vs. eMo" . Otázka znie, prečo som si vybral práve tieto dva smery. Pomaly sa šplhali do popredia a v dnešnej dobe sa vyskytujú najčastejšie. Možno ani nie samotné smery, ale ich hybridy.
Pre pochopenie načrtnem niečo z histórie a zo skutočného jadra podstaty tejto hudby a pootm hor sa porovnávať.
HIP-HOP:
Hip-Hop tvoria štyri hlavné elementy: Rap,Dj-ing, breakdance a graffiti, ktoré začali na počiatku 70. rokov v New Yorku afroameričania a latinoameričania. Termín rap je často braný ako synonymum ku slovu Hip-Hop, ale to vôbec nieje to isté!
Hip-Hop sa zrodil v New Yorku, keď Djs začali z funkových a diskotékových pesničiek preberať bicie. MC vznikol po spojení DJa a hudby, kde MC začali hovoriť do beatov. Najskôr iba nabádali ľudí k tancovaniu a vkladali do hudby vtipné anekdoty. Nakoniec sa táto ich činnosť stala viac štylizovaná a začala byť známa ako rapovanie. V roku 1970 sa Hip-Hop stal oficiálnym hudobným štýlom a takmer okamžite sa stal hlavným hudobným prúdom Ameriky a začal sa šíriť po celom svete. V 90-tých rokoch sa jedna forma Hip-Hopu začala nazývať Gangsta Rap a stala sa hlavnou časťou americkej hudby. Gangsta rap sa stretol s odporom , pretože jeho texty boli chápané ako propagujúce násilie, drogy a odpor k ženám. Po roku 2000 bol už Hip-Hop rozšírený po celom svete a obsadzoval všetky prvé miesta vo všetkých chártoch.
EMO:
V Polovici 80. rokov bol výraz "emo" používaný výhradne pre hudobný štýl inšpirovaný vtedajšou washingtonskou scénou. Koncom 90. rokov sa táto hudba dostala do povedomia širšieho publika a slovo začalo naberať ďalšie významy. Pôvod je doteraz nejasný. Prvý krát bol vraj tento pojem pužitý v roku 1985 , keď členovia skupiny Rites of Spring poznamenali v interview pre časopis Flipside, že ich niektorí fanúšikovia začali označovať ako "emo", údajne podľa emócií, ktoré kapela ukazovala pri svojich vystúpeniach. V nasledujúcich rokoch bolo "emo" vnímané ako skratka z "emotive hardcore", alebo "emotional hardcore". V dnešnej dobe sa používa v širšom význame, a je často považované za skratku slova emotívny.Názory, ktoré chcelo emo povedať už boli teda vyjadrené v 80. a 90. rokoch.
Okolo roku 2000 sa názory rozchadzajú. Poslucháči sa rozdeľujú na 2 skupiny - prvá,ktorá vyznáva "old school" a popové novinky odmieta. A druhá, ktorá necháva scénu rásť ,nabaľovať na ňu také kapely ako sú Fall Out Boy, Hawthorne Heights, My Chemical Romance, Panic! At The Disco ... a dáva čoraz väčší dôraz na image.
Hudbu chápem ako niečo, čo mi pomáha, čo mi niečo dáva a čo ma robí šťastným. Je to v hladine psychickej ( ak nerátam koncerty, kde sa človek vyblázni aj fyzicky:) ) Preto nedávam dôraz na oblečenie či cenu šiltovky,topánok....
Mladí ľudia však často závidia.Nechápu pravú podstatu a tu sa to odzrkadľuje.Hip Hop už nie je len hudba, už je to o cenách, peniazoch, oblečení..Je to komunita ľudí, ktorí holdujú alkoholu, tráve a robia to hlavne preto, aby sa zaradili.Je to nejaký problém poznať 14ročného týpka s bongom?Skrátka to s rozumom ide dolu vodou. Ja osobne hip hop už nemusím , ale kedysi to bolo inak. Rovnako je na tom mnoho ďalších ľudí naokolo.A prečo? Texty už nie sú len výpoveďou s nejakým hlbším zmyslom,ako za dobu 2Paca,Snoop Dogga,atď.Sú to už len suchoty, nadávky.A čo vidíte v klipoch ? Polonahé ženské. Široké nohavice, tričko pod kolená a si hiphoper.Šiltovka na hlave, nejaké tie DC , potítko na ruke a čo si? Samozrejme, hiphoper.
Rovnako je na tom aj emo.Rozrástlo sa a je z neho nový hit.Ale drvivá väčšina deciek hrajúcich sa na emo ani len netuší čo emo vlastne je.Pre nich je to všetko o čiernom laku na nechtoch, čiernej ofine cez oči, depresiách, o pohľade do zeme,dorezaných rukách,čiernych linkách na očiach nehovoriac o homosexualite( prípadne bi..) u chlapcov. Veď o čom to je? Aby si mohol počúvať emo musíš mať depky?Rezať sa? Maľovať sa? Mne to teda logiku nedáva.Vám hej?
Správna odpoveď vyplývajúca z článku:
Jedna vec je hudba a druhá image."
