What have the Street make for me ?

V slovenčine to znamená: "Čo urobila Ulica pre mňa ?"

Niekedy sa zamyslím nad tým,že čo spravila ulica pre mňa.No vidím,že veľa toho nie je.Respect som si musel vydobiť sám ,ale zase nie pre každého znamená Respect to,čo pre mňa.Mňe ide skôr o oddanosť k ulici,tzv. „Street Loyality“.Ale nemám predstavu že by teraz všetci mali vysrať na školu a začať piť,húliť a užívať i tvrdší materiál, a jednoducho sa stať „Odporom štátu“.Mojá predstava je iná.Nech si ide každý za snom,nech robí to čo chce,to čo mu robí radosť.Dá sa to presadiť,len treba chcieť,poznám ľudí ktorý to vedia,aj ked sa to iným nepáči,ale on ostanú navždy loyálni sami sebe.A nezačnú sa „škatuľkovať“.Ty ľudia by mali mať hlawne tú Loyalitu v srdci a vedieť preukázať Respect ale aj odpor.Videl som aj jak vlastných ľudí vedú do problémov,hovoria že sú Loyálni ale hádžu vinu na iných,tý nech nehovoria o sebe že sú sebe Loyálni alebo hoci komu.Takýto by tu ani nemali byť.Ale každý z nás sa musí popáliť aby zistil že urobil chybu.Každý.Ale niekedy rozmýšlam nad tým celým „Loyality to Da Street“,a rozmýšlam či by som s tým nemal skončiť.Ale čo má byť potom ? Mám sa dostať inde a stať sa iným ? Skinheadom,Punkerom alebo EMOm ?! Tak to nie.Ja som 17 ročný chalan ktorí verí v Ulicu a vidí tam aj svojú nedávnu minulosť ale aj terajšok.Budúcnosť tam nevidím.Viem že nemôžem to celý život uznávať.Sme veľa ktorý takto žijeme.Keby bolo porovnaná mládež z roku 1980 a tá terajšia,tak by určite bolo vidno ten odpor od iných a zoskupovanie sa maldých ľudí do určitých skupín.Ale všetko sa mení.Ale mnohí ľudia si myslia že sme to videli len vo filmoch a teraz sa t.p. „hráme na to“.Vidieť sme to videli,ale našli sme si v tom vlastný štýl z vlastným Slangom,vlastnými pravidlami.Hrou sa to nedá nazvať keď už každý sa dostáva k tvrdému materiálu.Kto nefajčí je buď za to respectovaný alebo nenávidený.S chľastaním tak isto,však aj deti ktoré nemajú ani 15 sa vedia bez problému dostať k Alku,Cigám a materiálu.Žiadne opatrenia vlády toto nezmenia.Dalo sa to doteraz a bude to i naďalej.Ale viem že už časom bude musieť pochopiť aj staršia generácia že toto je štýl ktorým žijeme,že nič a nikto sa nám do cesti nepostaví.Robíme to na čo máme náladu.Je to niečo ako Anarchizmus,ale nie je to až také.Aj v hudbe sa to rozvíja čo sa týka tých citov a tej našej generácie.Veľa (aj Slovenských Raperov) vypráva že akú má aj hudba kontrolu nad detmi.Čo povedia v Tracku,tak to musí byť.Pre rokmi by nikto neočakával že na Slovensku bude Rap a HipHop taký Boom.Ale čas ukázal že to je naša budúcnosť.Vedia že to má budúcnosť a tak vytvárajú aj napr. Akadémiu Uličného Tanca alebo DJingu,atď.Je to jedinečná možnosť pre mladého čľoveka ktorý ma talent na lepšiu budúcnosť.Avšak aj pred pár rokmi na SK nebol skoro nikde nejaký Raperský Shop,kde by predávali veci ktré by bolo treba ako sú Spreje,Trysky,Oblečenie,atď. Ale teraz už možno povedať že na Slovensku sa to začína točiť.Otvárajú sa nielen Shopy ale aj E-Shopy,ktorý ocenia veľkým množstvom tovaru presne pre ten štýl ktorý je taký zaujímavý.Ale nemusí to teraz znieť že kto nosí Raperské veci ten je aj Raper.Ja som nosil a aj budem,ale Raper nie som.Písal som a píšem aj texty.Vytváram Beaty,ale nemám Odvahu.Chýba mi tá odvaha aby som vyšiel na podium a zaujal z mojími textami ľudí.Bojím sa len toho že by sa mi to nevidarilo a bol by som posmechom ale aj keď dobre viem že v živote sa nedá len vyhrávať.Tak isto aj v Rape,treba prijať aj kritiku a výsmech.Možno sa časom odhodľám na to.Však všetko dobré potrebuje svôj čas.Ale nikde som ešte nepísal o „tagovaní“ teritoria.Pre tých ktorý nevedia čo to je.Je to sprajovanie po uliciach alebo rôznom teritorií.Veľa ľudí to odcudzujú a mylsia si že to robíme len zo srandy,ale to sranda nie je.Je to niečo ako veľké umelectvo.Chceme tými kresbami si nielen podmaniť územie,ale aj vydobiť respect ako Sprajeri.Avšak patrí k tomu aj Breakdnace,skúšal som to asi daz mesiac.Ovládal som len dve triky,ale nechelo sa mi potom.Vrátil som sa k Bodybuildingu a Cyklistike a iným obľúbeným veciem.No tak to už je.Na koniec len dodám heslo ktoré vystihuje našú generáciu: „Vy nás nezastavite,ale my vás áno !“

The power of the Dark Side.

Niektorým ten názov nehovorí nič,ale pekne po slovensky powedaný: „Sila temnej strany.“Nuž,prečo ja otváram práve ja takúto tému ?Pretože tá temná strana ma zaujala.Len ťažko menujem nejaké dôvody.Ale už len tak laicky povedané: „keď je niekde dobré,tak musí byť aj niekde zlé.“ A o to ide.Sú ľudia ktorý si myslia že na svete ich nečaká žiaden problém a myslia si že na svete prevláda len prawda,čestnosť a dobrota.Pfff...Nuž,ale sú ale aj normálnejší ľudia ktorý vedia že svet nie je práve to miesto kde je všetko „ideálne“.Svet je chladné miesto,kde si nútený zakročiť ak je nejaký problém,samo sa to nevyrieši.Poznám (bohužiaľ) aj takých ľudí,ktorý si myslia že sú najtvrdší a že nič ich názor alebo postoj k tomu svetu nezmení.Sú to konfliktný ľudia ktorý si myslia že päsťami to vyriešia.Musel som aj ja už veriť tomu že nie všetky problémy sa dajú vyriešiť slovne,bolo treba zakročiť aj fyzicky.Nebál som sa a nebojím sa ani doteraz.Ja verím aj v dobro ale aj v zlo.Verím síce že niečo existuje čo vypočuje našé túžby.Či je to ujž Satan alebo Boh.Je mi to jedno,lebo viem že niekto z ních to je.Ale ked to vezmem z tej stránky tak musím povedať že ja sa neoddám žiadnej cirkvi.Ja si nenechám aby ma dajaká osoba presvedčovala o niečom čomu ani neverím.Nebudem veriť v Cirkev,lebo viem že tisíc ročia kľamali ľuďí.Prečítal som už veľa kníh aj o Cirkvi a ich komplotoch,alebo aj o prísne utajenej Vatikánskej Bibliotéke,čo je ďalšou záhadou Cirkvi.Nie sú to čistý ľudia,a nebudú ma o tom presviedčať že oni sú bezvinný,čistý a ja som vinník.Tak to fakt nie.Však máme to už až tak ďaleko že okolo 80% mladej generácie neverí alebo neuznáva žiadne náboženstvo.Je tomu už tak.Ale je pravda že rok čo rokom mladí začínajú veriť len v to zlé.Myslia že je len Satan a nič iné neexistuje.Ale mne je to pomerne jedno.Ja sa starám o seba aby som sa v tom svete nedal oblbnúť nejakými kresťanmi,alebo inými.

Čo sa týka hesla: „The power of the Darkside“ uvediem ako príklad známu wrestlerskú legendu The Undertaker,ktorého asi každý pozná čo aktívne pozerá/al Wrestling SmackDown! Je to čľovek ktorý vyžaruje obrovskú siľu temnej strany na publikum ale aj na iných.Ako je jeho heslo: „Nobody burried the Deadman !“ po slovensky: „Nikto nezakope mrtvého muža !“ a kuwa,on je príkladom akú silu môže vyžariť tá temná strana.Ja možno na prvý dojem som oddaný temnej strane,ale nie je tomu tak.Má silný vplyv aj na mňa,ale to aj kvôli tomu že som nadšený poslucháč tvredého Metalu,ako aj klasického Metalu.Neuznávam síce Rock,ale Metal je iný.Každý čľovek má v sebe dve stránky.Dobrú a Temnú.Tie dve by mali byť vyvážené,ale nie sú.U každého prevláda iná.Ja som sa dal mojím Wrestlerským Idolom Undertakerom inšpirovať hlavne čo sa týka jeho pesničky keď vchádza do ringu.Ak nepoynáte tú pieseň,tak tu máte Link aj na Video,ktoré sa oplatí si pozrieť,dám iba odkay na YouTube,prekopirujte si adresu a pozrite si Video (http://www.youtube.com/watch?v=L6Ngjw9x4mM).Tá pieseň vyžarí na teba tú temnú energiu.U mňa to vyvolá taký pocit kde by som najradšej ukázal tomu svetu že kto som ja.Inšpiruje ma.Nechcem byť teraz Wrestler ako je Undertaker,ale chcem byť aspoň taký mocný aký je on.Ale toto je pesnička ktorá dáva silu,silu na víťaztvo temnej strany.Tá pesnička vyžaruje energiu temnej stránky tohto sveta.Predstav si že ideš po temných uliciach spiaceho mesta,prší k tomu a v zápätí idé tá hudbu.Ono,je to ťažko opísateľný pocit.Ale je to prirovnateľné k tomu ako keby si z ničoho nič nabral energiu a pokračoval ďalej... „This is the power of the Darkside...“ Určite veľa ľudí teraz nesúhlasí so mnou,ale ani nemusí.Je to moja cesta,môj boj ktorý musím ja dobojovať.Však celý život je len veľký boj...

Ale nech to je ako to je,hlawne že obstojíme v živote už po svojsky.Ale tento svet bude vždy rozdelený na temnú a dobrú stránku.A tá temná bude pomali nad dobrou vyhrávať a dostane sa do popredia zlo a brutalita.Všetko sa to stane.Nie je to Omem,ale musí sa niečo zmeniť aby sa zaobišlo takejto stuácie.A čas nám prinesia odpoveď na všetky otázky.A ku koncu priložím najznámejšiu hlášku Undertakera: „I will not rest in peace !“ a má kuwa pravdu.Respect is Everything...

„The Eyes are the Window to the Soul...“

Toto heslo je všeobecne známe aj po slovensky: „ Oči sú oknom do duše.“Ale je tomu výdycky tak ? Psychologovia a pedagogovia hovoria že áno,že oči neklamú.Ale myslím si,že tie oči vedia niekedy lepšie klamať ako celý ten čľovek.Hovorí sa,že pohľadom do očí zistíš aký je čľovek.Ale nie je tomu tak.Do koľko očí som sa pozrel a zdalo sa mi že tá osoba ma nesklame,resp. nepodvedie za mojím chrbtom,ale stalo sa to,preto ja newiem ohodnotit čľoveka pohľadom do očí.Nedá sa síce nazrieť do duše čľoveka,keď je to aj pravda či čľovek vlastne dušu má.Je to otázka na ktorú ma každý inú odpoveď.Niekto hovorí že všetko živé má dušu.Ale s lekárskej stránky je to nezmyseľ a výmyseľ.No,ten jeden nepresvedčí toho druhého že on má pravdu.Ale niektorý majú pod tým slovom: „duša“ niečo iné na mysľi.U niekoho sú to pocity a emocie,u druhého je to zas nenávisť a bolesť u ďalšieho strach a sklamanie, atď.Ale dá sa vlastne na sto percent veriť niekomu ? Či už kamarátovi alebo partnerke? Aj keď ti napíše sto tisíc krát že ťa ľúbi a miluje len teba,môže dôjsť k situácií keď jej budeš druhoradý.Keď si ty len ten jej „partner“ a nič viacej.Dobre, spoločný vzťah nemôže byť priam prefektný.Sú tam výšky a nížky ktoré treba prežiť spolu.Keď jedného niečo trápi tak nech ten druhý mu tak pomôže aby zabudol na to.Znie to síce na nič,ale je to asi tak.Ale nemôžeš si byť istý aj v kamarátstve.Napr. Máš nejakého kamoša s ktrorým vyrastáš od malička a poznáte sa už veľmi dlho.Ale každý raz začne dospievať a mení svojé názory,buď na optimistické alebo pesimistické.Aj mne sa stalo že „dobrí kamaráti“ zmenily môj názor na mňa a tewraz nechcú mať nič so mnou spoločné.Z mojej strany som stratil kamošov aj za to že si mysleli že som Skinhead,čo bolo pravdou ale nehanbil som sa za to.Oni si myslia že sú niečo viacej lebo sa pridali ku uznávačom Punku,a musia byť aj oni teraz t.p. „voči všetkým !“ Nie je to správne.Vlastne,nič nie je správne na tomto svete.Ľudia sú už taký a z jedným názorom ich nezmením.Ale po strate pár tých kamošov som si nerobil ťažkú hlavu z toho a šieľ ďalej.Nezostal som stáť na jednom mieste,pokračoval som a aj pokračujem ďalej.Nepochopím doteaz niektorých ľudí,ktorý ma napr. ešte predvčerom nenávideli a včera už som s ním normálne kecal a zmenili aj názor o mne.Nerozumiem,že prečo sme niekedy taký nehnevaný na iných ľuďí,do ktorých nás nič.Ale prečo sa aj staviajú skupinky ľuďí voči sebe.Punk vs. Skinheads, Rappers vs. Rockers, atď. ? Je to len závisť,to čo má druhý tak to chce mať aj on.Niektorým ľuďom sa nedá vyhovieť.Chceš byť s ním iba v pohode a on je proti lebo má nejaké určité názory voči tebe.Nebudem tu teraz propagovať antifašistické alebo iné myšlienky ako napr. „ Všetci sme rovnaký!“,ččo vôbec nevystihuje pravdu.Je nás nespočetné množstvo na svete,ale nie sme a aj nidky nebudeme stejný.Nikdy.Celé to našé správanie,všetky tie myšlienky sa vyvýjajú síce v našom mozgu,ale časť je utvorená v tej našej „duši“.My nemôžeme za to ako sa správame,je to už všetko dané.Možno je to dosť poprepletané,ale celkovo chcem len povedať tým to,že ľuďia nie sú si rovnaký a to že „Oči sú oknami do duše“,to nemusí byť pravdou.Aj oči vedia klamať,niekedy aj lepšie ako čľovek...

Prečo som si vybral ja vlastnú cestu.

Začalo to všetko v roku 2005,bol Jún.Bolo teplo a každý sa tešil že už prázdniny prichádzajú.Aj ja.Nuž,vtedy v nejakom termíne vyšla dlho očakávaná herná pecka..GTA SAN ANDREAS ! Všetci sme boli do toho jak zblázení.Hral som to hodiny a hodiny.Ale potom prišlo vysvečko,bolo v pohode.Ale začiatkom prázdnin sa môj Strýko dostal do Nemocníce.Mal nejaký nádor na krku.Operovali ho a potom ležal v pohode na izbe,všetci sme si mysleli že bude to v pohode.Ale obrátilo sa to.Umrel...Bol to dátum 5.7.2005. Na ten deň asi nikdy nezabudnem.Celá rodina sme jedli pri stole a naraz zazvonil mojmu Ocovi mobil.Nuž,zdvihol a môj bratranec mu povedal tú správu.Do piči.To nikto nečakal.Vtedy som bol ešte hlboko veriaci a začal sa modliť a báť sa.Bol to velmi kokotský deň.Ale na pohrebe sa to už všetko tak povediac zahrabalo pod zem.Bolo to smutné,ale bolo po tom.Boli to tie prázdniny po ktorých som mal nastúpiť na SŠ.Môžem povedať že mojí bratranc mi vtedy veľmi pomohli.Ale,odvtedy si pomáhame viacej navzájom.Zistili sme čo je „rodina“.Ja som sa za tie 2 mesiace ani nie výzorovo ale povahovo a myšlienkovo zmenil.Dostal som úplne iné zmýšlanie.Nebolo mi naraz všetko jedno.A tak povediac,otvorilo mi to oči.Pochopil som že aký je ten svet temný.Začal som od vtedy písať úvahy,texty,atď. A našiel som nejaké veci ktoré ma začali fakt intenzívne baviť.Vzdialil som sa od Compa a začal sa presadzovať na Ulici a medzi ľuďmi,chcel som aby ma zobrali takého aký som.A nie taký akého si ma zamýšlajú.Začal som aj presadzovať svojé názory ako na Ulici tak aj doma.Získal som kopec sebavedomia.Klamal by som keby som nespomenul že niekedy mi hrozili aj bitky kvôli mojmu vyjadrovaniu.Ale nezosral som sa.Powedal som si: „ Čo musí byť to musí byť!“ A preto mňa aj niektorý ľudia začali rešpektovať.Tým že som bol taký otvorený som aj získal svôj zatiaľ najdlhší vzťah,ktorý trval jeden rok a pár mesiace.Ale teraz neide o to.Začal som sa vyjadrovať aj v textoch ktoré som písal a píšem aj doteraz.Inšpirovali ma niektoré pesničky.Ale hlawne text.Napr od 50 Centa – Hustlers Ambition.Pochopil som že sa musím postaviť voči iným.Povhopil som že ja nechcem byť jak iný,ja chcem byť sám sebou.A podarilo sa mi to.Zatiaľ sa mi darí v tom čo robím,ale mám aj obavy.Verím si,ale aj tá mojá pesimistická stránka občas sa dostane na mňa.

Ale,ja viem,že keď budem makať tak sa nestratím.Mojí rodičia to dokázali z vysokým úspechom s ktorého aj ja profitujem.Ale ja chcem si zariadiť sám svôj život.Hovorí sa,že kozorožci sú najradšej keď sú sami a ich nikto neruší.A majú prawdu.Ja som ochotný pracovať,keď viem že ja dostanem za to zaplatené.Keď si to priznáme,tak v tom svete bez peňazí si nič.Veľké nič...Ale keď máš peniaze tak si niečo.Ale ja nenávidím takých skurwencov ktorý keď majú trebars 5 milionov na konte tak si myslia že oni sú Milionári.Tak to je podľa má hlúposť.Dostať alebo získať titul Milionár,je niečo ako dané privilégium.Keď máš toho oveľa viacej ako tý iný dokopy a si múdry,lebo tie peniaze nenakradneš tak vtedy si môžeš povedať že si Milionár.Mojí rodičia si môžu ten ale aj výšší „titul“ uznať.Ale oni to nechcú.Oni aj robia dobre.Ja som s nimi už pochodil ďaleko po svete,brali ma tiež na rôzne Bále,Oslavy,Akcie a na také podujatia.Nieraz som musel sa „vzobliekať“ jak Inteligent aby som mohol prísť aj ja na napr. Otvorenie bálovej sezony v Bratislawe.Ale na rôzne bály vo Viedni kde som musel „inteligentne vytancovať“ nejaké inteligentné (občas aj hezké) dievčatá.Nuž,mne je jedno.Nech si mojí užívajú.Ja chcem a musím si yariadiť svôj vlastný život.Viem,že budem potrebovať aj pomoc od mojích rodičov zo začiatku.Ale snaha sa cení.Mám ešte dlhú cestu pred sebou,ale ja som si dal ako cieľ že ja to zvládnem.Zatiaľ sa mi podarilo to čo som potreboval.Ale budem sa musiet naďalej zdokonalovať v tých veciach,y ktrých chcem yískať financie.Mám plány do budúcnosti,ale ja si stojím si za nimi.Ja nechcem skončiť ako nezamestnaný Looser bez vzdelania.Síce sa mi velmi učiť nechce,ale budem sa musieť snažiť,aby som ukázal tomu svetu že kto som,chcem aby videli to čo ja viem a čo som ja dosiahol.A peniaye ktoré si ja zarobím si budem aj ceniť viacej,je tam to úsilie predsa.Všetko má svoj čas,ale nemôžme zaostávať.Musíme sa hýbať aby aby sme v tomto svete obstáli...