" Životná rutina "

Životná rutina = ráno vstaneš ideš buď do zamestnanie, alebo do školy, vrátiš sa domov, si z rodinou, s kamošmi alebo len zväčša sám, nestihneš ani si vydýchnuť a už je večer. Ďalší deň sa končí a zajtra nasleduje zase tá istá schéma? A čo ak už zajtra niet ? A čo ak je to tvoje posledná noc ? To všetko čo sa deje okolo nás je predsa realita. Deň čo deň počujeme o rôznych tragédiach a iných zlých vecí, a my máme s toho aké ponaučenie ? Žiť si svôj život ďalej, pokračovať v rutine a čakať na svôj koniec ? Aleo máme aj viacej možností si spestriť tento život?
Každý z nás nosí nejakú záťaž, či na duši, alebo aj na srdci. Sme tu predsa len raz, a naším prioritným cieľom je len žiť z jedného dňa na druhý ? A ak viem že zajtrajšieho východu slnka sa už nedočkám? Ak viem, že to všetko na tomto svete čo je vytvorené raz zanikne, tak prečo sa mám snažiť dostať do davu a nechať plávať svoje idei a sny? Je to o tom, aby sme každý z nás dokázali v tomto živote niečo, aj keď len pre seba samého, ale je to predsa to po čom túžime. Je to chcenie po niečom lepšom, je to zakódované v naších génoch a toho sa nezbavíme predsa.
Je to pre nás kruté ak vidíme že blízky človek si ubližuje a necení si svôj vlastný život. Je to trápenie pre nás, ak vidíme keď sa blízka osoba trápi. Je to smútok ak vidíme že niekto s tadiaľ odchádza,naveky. Je to ale realita, ktorej sa nedokážeme vyhnúť. Aj keď vieme že aj nás sa to týka je to kruté a smutné. Pretože čo nám ostane z toho všetkého ak prestaneme vnímať život ako realitu,ale ako celok fantázie? Nič. Všetko má svôj začiatok, ale aj svoj koniec. Predsa aj ten najkrásnejší kvet nebude kvitnúť navždy. Tak preto ani mi tu nebudeme stále.
Ale dôležité je, že ten čas, ktorý nám tu zostáva je na to aby sme sebe ale aj druhím spríjemnili tento život,aj keď miliónmy kvetmy alebo aj len jedným jediným úsmevom. Je to aj o tom dokázať niečo v živote ale hlavne o tom byť spokojný a vedieť pochopiť toho druhého.
Ja sa to snažím dokazovať každý jeden deň. Aj ked je to občas ťažké,ale pochopit toho druhého môže niekedy sebe samému pomôcť viacej než tomu druhému.
Je to krásny život ktorý máme a ktorý si aj uživame a prežívame, a je to na nás ako si budeme s ním zaobchádzať. Máme len jeden, ale ten je krásny...