štvrtok 28. februára 2008

"Čas plynie a nič nezostáva také aké to bolo..."

Keď sa ja zamyslím sám nad sebou a nechám si prejsť zatiaľ všetky udalosti od mojej 18ky, tak asi tou najlepšou je že som našiel dievča svojích snov, ktoré ma miluje takého aký som. A ešte to, že ja sám bez niekoho pomoci som dokázal urobiť skúšky na vodičák a teraz som oficiálne a právoplatným vodičom. Je to úplne krásny a perfektný pocit, a konečne už viem že všetká tá námaha sa mi vyplatila. Dokázal som iným že ja sám som to zvládol, a to bez pomoci iných. Ale je to len z jednej strany takéto perfektné. Tým že som teraz dosiahol 18, tým som za svoje činy len ja sám zodpovedný, záleží len na mne ako to ja teraz budem robiť, alebo ako budem v tom ďalej pokračovať. V ničom už niesom obmedzovaný. Je len na mňe čo budem robiť a ako v tom budem ja pokračovať ďalej. Musím sa už teraz rozhodnúť že ktorou osobnosťou ostanem,alebo na ktorú sa dopracujem. Mám ostať ten chlapec bohatých rodičov ktorý nikdy nemal problém a vždycky mal všetko čo len chcel.A všetko sa vyriešilo lúsknutím prstov ? Alebo mám sa dostať von z tohto prekrásneho starého života, ktorý by mnohí so mnou zamenili ? Ja musím výjsť s toho, už nežiadam rodičov o to, aby mi dali napr. nejaké peniaze. Ja čo chcem si sám zaobstarám, aj keď musím napr. dakde zarobiť si na to. Ale potom keď to mám, tak mám s toho iný ale krásny pocit. Lebo viem, že ja som si to kúpil za svoje a je to len a len moje. A tak isto je to aj napr. so skúškami. Som fakt hrdý a rád že sám som to dokázal, bez pomoci. Tak preto, je to tak. Vďaka tejto osobnosti som si aj získal svojú lásku života. Takže jasné že teraz sa čím viac budem musieť dostať von z „rodičovského hniezda“ a začať si inde stavať svojú budúcnosť, zo svojími zdorjmi a zo svojími vedomostiami. Mal som to občas už ťažké, ale prebojoval som sa cez toto a dokázal som iným ale aj sebe že ja som odolný voči tomu čo mi tento svet postaví pod nohy. Lebo ja mám svojé cieľe a ja mám svojé plány o budúcnosti, a len tak ľahko mi ich nikto nevezme. Pre niektorých to všetko mojé rozprávanie znie egoisticky, ale tak tomu nie je. Ja som len normálny živý tvor ktorý sa vzdeláva deň čo deň, a nepotrebujem žiadných takých ľuďí okolo seba, ktorý by využili a odhodili ako použitý papier. A možno som bol aj preto iný že ja som väčšinou mal a mám aj viacej dievčenských priateľok, lebo sú to osoby s ktorými sa dá normálne správne porozprávať, kde žiaľ logika niektorých chlapcov sa začína pri štyroch pivách a ôsmych poldecákoch. Ale našiel som aj zopár chalanov s ktorými sa dá dosť dobre porozprávať a s ktorými som vážne dosť toho zažil a viem im dôverovať tak ako by to boli mojí bratia. Nie sú takýto veľa, ale som rád že sú aspoň zopár taký. Oni vedia čo ja chcem dosiahnúť a nekladú mi zbytočné prekážky do cesty. Vidím že sú to ľuďia ktorým ja dôverujem a viem že mojú dôveru nesklamú. Ale odkedy som si našiel mojú milovanú osobu a lásku mojho života, tak odvtedy vstávam každé ráno s úsmevom na tvári a viem že ma miluje niekto na tomto svete takého aký som. Odkedy ju mám som aj navonok šťastný, lebo viem zatiaľ že sa mi darí. A aj preto neprestanem teraz, ale pokračujem ďalej vo svojej ceste sa splnením si svojích snov.“

Žiadne komentáre: